Vlna horúčav: Európa zažíva tretí najteplejší jún v histórii!

Vlna horúčav: Európa zažíva tretí najteplejší jún v histórii!

V júni 2025 zažil svet jeden z najteplejších mesiacov v histórii. Služba Copernicus Climate Change Service (C3S) zaznamenala za mesiac priemernú povrchovú teplotu ERA5 16,46 °C, čo z neho robí tretí najteplejší jún na svete. Táto teplota bola 0,47 °C nad priemerom za jún v období 1991 až 2020, pričom najvyššia bola jún 2024 s rekordnými 16,66 °C. Okrem toho bol jún 2025 o 1,30 °C teplejší ako predindustriálna úroveň odhadovaná v rokoch 1850 až 1900, čo jasne dokazuje vplyv zmeny klímy spôsobenej človekom na globálnu klímu.

Túto zvláštnosť podčiarkuje správa C3S, ktorá v mene Európskej komisie vydáva mesačné klimatické bulletiny. Tieto bulletiny sú založené predovšetkým na súbore údajov opätovnej analýzy ERA5, ktorý zhromažďuje miliardy meraní zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc. Proces asimilácie údajov umožňuje vytvoriť konzistentný a komplexný odhad globálneho klimatického stavu bez toho, aby bolo potrebné predpovedať meniace sa podmienky v reálnom čase..

Vplyv vĺn horúčav

Významnou udalosťou v júni bola vlna horúčav, ktorá zasiahla veľké časti západnej Európy. Táto vlna horúčav bola zosilnená rekordne vysokými teplotami morského povrchu v západnom Stredomorí, čo odrážalo rozsiahle klimatické zmeny, ktoré boli v posledných rokoch stále viac zdokumentované. Tieto extrémne poveternostné javy sú jasným indikátorom rastúcich klimatických rizík, ktoré ohrozujú ekosystémy a ľudské spoločenstvá na celom svete.

Globálne povrchové teploty sa od roku 1880 zvýšili o viac ako 1,3 °C, pričom v roku 2024 to bolo asi o 1,55 °C nad predindustriálnymi hodnotami. Za posledných niekoľko desaťročí boli teploty najteplejšie za viac ako 125 000 rokov, čo zvýšilo tlak na vlády a spoločnosti, aby urýchlene prijali opatrenia proti zmene klímy. Toto sa stáva obzvlášť rušným, ak vezmeme do úvahy predpovede ďalšieho otepľovania, ktoré sa môže do konca 21. storočia pohybovať medzi 1,5 a 5,7 °C v závislosti od emisného scenára.

Opatrenia na ochranu klímy a výhľad

Správa IPCC zdôrazňuje, že antropogénne emisie skleníkových plynov sú hlavnou príčinou otepľovania klimatického systému. Aktuálne koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére v roku 2024 boli 421 ppm pre oxid uhličitý a 1 930 ppb pre metán. Ambiciózne opatrenia v oblasti klímy by mohli obmedziť nárast teploty na 1,5 °C až 2,4 °C do roku 2100, vyžadujú si však okamžité a rozhodné opatrenia.

Technická a ekonomická uskutočniteľnosť zmiernenia klimatických zmien existuje, vyžaduje si to však zmenu vo výrobe energie, ako je zvýšené využívanie slnečnej energie a veternej energie, ako aj znížená spotreba mäsa a ochrana ekosystémov. Aby bolo možné čeliť výzvam zmeny klímy, spoločnosti musia spolupracovať na medzinárodnej úrovni pri riešení obrovskej hrozby, ktorú predstavuje klimatická kríza.