Šokujúci mladí voliči: Komunisti v miestnom zastupiteľstve, ÖVP na 6. mieste!

Šokujúci mladí voliči: Komunisti v miestnom zastupiteľstve, ÖVP na 6. mieste!

Politická situácia vo Viedni vykazuje alarmujúci vývoj, najmä medzi mladými voličmi. V nedávnom prieskume prieskumu verejnej mienky Petra Hájka odovzdalo 8 % mladých voličov svoj hlas spoločnej listine Komunistickej strany Rakúska (KPÖ) a ľavice. Naproti tomu ÖVP len so 4 % nenachádza v tejto vekovej skupine takmer žiadnu podporu a končí tak na 6. mieste. Tieto výsledky môžu mať praktický dopad na zloženie mestského zastupiteľstva vo Viedni, keďže ÖVP by s týmto počtom hlasov neprekročila prekážku, pričom sa očakáva, že KPÖ bude v mestskom zastupiteľstve zastúpená.

Prieskumu sa zúčastnilo 1 200 respondentov, pričom podpora Strany slobody Rakúska (FPÖ) bola len 18 % medzi ženskými voličmi, zatiaľ čo medzi mužmi dosiahla 21 %. To ukazuje na výraznú slabosť FPÖ medzi ženami v porovnaní s minuloročnými parlamentnými voľbami, keď bolo rozdelenie pohlaví vyrovnanejšie. Najsilnejšou stranou medzi ženami zostáva Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) so 40 %, nasledovaná 38 % medzi mužmi. Zelení dosiahli 17 % medzi ženami a 14 % medzi mužmi.

Volebné správanie mladších a starších voličov

SPÖ je obzvlášť silná medzi mladými voličmi, kde má náskok 37 %. Zelení nasledujú s 19 % a FPÖ s 15 %, zatiaľ čo Neos dosahujú 13 %. V tíme starších voličov (60+) je však situácia úplne iná: Tu jednoznačne vedie SPÖ so 43 %, nasleduje ÖVP a FPÖ, ktoré dosahujú po 19 %. Medzi 30 až 59-ročnými zaznamenala ÖVP tiež slabý výsledok 5 % a obsadila piate miesto. KPÖ získala len 1 % medzi osobami nad 60 rokov.

Tieto čísla nielen ilustrujú posuny v rámci voličov, ale ponúkajú aj pohľad na možné teórie volebného správania. Podľa Federálnej agentúry pre občianske vzdelávanie existujú štyri teoretické prístupy k vysvetleniu volebného správania: mikrosociologický prístup, ktorý zdôrazňuje dôležitosť sociálneho prostredia; makrosociologický prístup, ktorý sa zameriava na historické konflikty a stabilitu v straníckych systémoch; individuálny psychologický prístup, ktorý sa zameriava na emocionálne väzby na strany; a racionálny prístup, ktorý kladie dôraz na individuálne kalkulácie pri rozhodovaní.

Zložitá súhra týchto faktorov robí politický záujem voličov premenlivým a ukazuje, že spoločenská lojalita a hodnoty môžu hrať podradnú úlohu. Najmä prístupy k vysvetľovaniu volebného správania naznačujú, že by bolo potrebné destilovať komplexnú teóriu, ktorá by plne zachytila ​​dynamiku správania voličov.