Suche
Mein Konto
Villach: 91-ročný muž spomína na hrôzy vojny!
91-ročný Helmuth Reisinger z Villachu referuje o spomienkach na druhú svetovú vojnu a o svojej úlohe zakladajúceho člena ozbrojených síl.
Villach: 91-ročný muž spomína na hrôzy vojny!
Helmuth Reisinger, 91-ročný a „zakladajúci člen“ ozbrojených síl, žije vo Villachu a ochotne nahliada do svojich spomienok z druhej svetovej vojny. Narodil sa 24. februára 1934 v dolnorakúskom Ternitzi a napriek mladému veku túto dobu intenzívne prežíval. Formujúce boli pre neho najmä ťažké bombardovacie nálety, ktoré sa odohrali počas leteckej vojny proti priemyslu v Linzi a Wiener Neustadt. Tieto spomienky sú preňho aj dnes veľmi aktuálne. Reisinger uvádza, že bol často svedkom zajatia zostrelených pilotov, čo v ňom vzbudzovalo rôzne emócie.
Letecká vojna, najmä pomocou protilietadlových zbraní, zohrala v priebehu vojny kľúčovú úlohu. Flak - skratka pre protilietadlové delo - bol prvýkrát vyvinutý počas prvej svetovej vojny a v priebehu rokov sa výrazne zlepšil. V 30. rokoch 20. storočia mnohé krajiny uznali potrebu špeciálnych protilietadlových zbraní. 8,8 cm Flak 18 sa stal jedným z najznámejších zbraní druhej svetovej vojny a bol používaný nielen proti lietadlám, ale aj proti pozemným jednotkám. Ako vojna postupovala, stále viac sa uprednostňovalo používanie protilietadlových rakiet, ale základy protilietadlových rakiet zostali až dlho po vojne, vrátane Bundeswehru do 90. rokov.
Havarované bombardéry a ich posádky
Pri náletoch dochádzalo k čoraz väčšiemu počtu havárií lietadiel, ktorých osud je menej známy. Historička Nicole-Melanie Goll z Domu histórie Rakúska skúma osudy približne 8 300 členov posádky 1 058 amerických a britských lietadiel. Tento výskum je súčasťou projektu “Down Allied Aircrew Database Austria”, ktorý podporuje Rakúska akadémia vied. Digitálna mapa, ktorá dokumentuje miesta havárie, ponúka hlbší pohľad do vojnových skúseností a osudov padlých vojakov.
Brutálne osudy pilotov, ktorí boli po nehodách týraní, zahŕňali neposkytnutie pomoci, slovné napádanie a dokonca aj lynčovanie. Stalo sa tak po rozhodnutí nacistického režimu v roku 1944, ktoré povzbudilo obyvateľstvo, aby po havárii nepriateľského lietadla konalo agresívne. Príkladom toho je afroamerický pilot Walter P. Manning, ktorý bol zavraždený v apríli 1945. Jeho zabitie nie je ojedinelým incidentom, ale súčasťou širšej tragédie, ktorá postihla mnohých ďalších pilotov.
V súhrne ukazuje, že letecká vojna a udalosti s ňou spojené, ako vývoj protilietadlových zbraní či osudy zostrelených bombardérov, sú hlboko ukotvené v rakúskej pamäti. Napriek hrozným zážitkom a strateným životom zostáva nádej na vyrovnanie sa a pochopenie toho, čo sa vtedy stalo, aby sme sa poučili do budúcnosti.