Prečo svet zlyhal v boji proti hladu

Prečo svet zlyhal v boji proti hladu

Dauha, Katar – Deväť rokov po tom, čo OSN spustila 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDGs), medzi ktoré patrí ukončenie chudoby a hladu, čelíme alarmujúcej realite: len minulý rok takmer 750 miliónov ľudí postihnutých hladom – nárast o približne 152 miliónov v porovnaní s rokom 2019. Tieto znepokojujúce čísla poukazujú na naliehavosť celosvetového úsilia v boji proti hladu a chudobe.

Globálna aliancia proti hladu a chudobe

V novembri summit G20 spustil Globálnu alianciu proti hladu a chudobe, iniciatívu, ktorej cieľom je odstrániť hlad a chudobu do roku 2030 – v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Prvé záväzky Aliancie, známe tiež ako 2030 Sprints, zahŕňajú podporu 500 miliónov ľudí prostredníctvom programov prevodu hotovosti a poskytovanie výživných školských jedál pre 150 miliónov detí.

Dôležitosť boja proti hladu a chudobe

Na fóre v Doha, každoročnom stretnutí lídrov globálnej politiky, a vysoký predstaviteľ programu, brazílsky minister sociálneho rozvoja a podpory Wellington Dias o naliehavosti riešenia hladu a chudoby a postavení Aliancie od jej založenia.

Otázky a odpovede s Wellingtonom Diasom

CNN: Prečo bolo potrebné vytvoriť Globálnu alianciu proti hladu a chudobe?

Tobogány Wellington:V roku 2015 na Valnom zhromaždení OSN svet dosiahol konsenzus o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. Ústredným prvkom bol záväzok globálneho spoločenstva odstrániť chudobu a dosiahnuť nulový hlad do roku 2030. Zlyhali sme: chudoba, bieda a hlad sa zvýšili.

Tieto problémy majú hlbšie dôsledky, než si myslíme. Súvislosť medzi migračnými krízami a konfliktom často posilňuje chudoba a hlad. S týmito problémami úzko súvisia aj hrozby pre demokracie. Bohatšie štáty musia rozvojovým krajinám pomôcť komplexným balíkom osvedčených projektov. To zahŕňa národný plán založený na znalostiach a finančnej podpore. Rozvojové krajiny musia pripraviť a implementovať svoje vlastné plány, zatiaľ čo rozvinuté krajiny musia poskytnúť podporu. Táto iniciatíva bola prijatá v Rio de Janeiro (na samite G20) a teraz stojíme pred výzvou implementácie.

Aktuálny stav implementácie

CNN: Aký je súčasný stav implementácie?

WD:Spolupracujeme prostredníctvom globálnych blokov, akými sú Svetová banka vo Washingtone a OSN v New Yorku, ako aj s inštitúciami ako UNDP (Rozvojový program OSN) a FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo). V súčasnosti je súčasťou tejto aliancie 86 krajín a 66 organizácií s pobočkami v Európe (Rím v sídle FAO), Južnej Amerike (Brazília), Afrike (Addis Abeba) a Ázii (Bangkok). Uvažuje sa aj o regióne Perzského zálivu a Lige arabských štátov.

Cieľom je pracovať s národnými plánmi každej krajiny prispôsobenými ich špecifickým potrebám. Mohli by sa zvážiť prioritné oblasti, ako sú presuny príjmov, školské výživové programy, miestne poľnohospodárstvo, odborná príprava a sociálne začlenenie. Krajiny, ktoré sú schopné pomôcť chudobnejším krajinám, tak robia podľa týchto plánov.

Prečo sa hlad a chudoba často ignorujú

CNN: Prečo si myslíte, že hlad a chudoba neboli v minulosti účinne riešené?

WD:Hlad a chudoba sú témy, ktorým sa často vyhýbajú – najmä tí, ktorých sa to priamo týka. Mnohé krajiny, ktoré zápasia s hladom a chudobou, sa necítia dobre. Podujatia, ako je fórum v Dauhe, sú mimoriadne cenné pri riešení tohto problému. Potrebujeme otvorenejšiu diskusiu a zdieľanie skúseností medzi krajinami ako Kolumbia, Brazília a Mali, podporované organizáciami OSN, ako je Svetový potravinový program.

Hlad je zodpovednosťou všetkých národov a občanov. V minulosti bol hlad úzko spojený s nedostatkom potravín. Dnes, v 21. storočí, svet produkuje viac ako dosť potravín pre každého. To znamená, že ak budú krajiny spolupracovať, bojovať proti plytvaniu potravinami a zapojiť sa do Globálnej aliancie proti hladu a chudobe, môžeme do roku 2030 vytvoriť lepší svet.