Trump a Putin: Šokujúci zvrat v konflikte na Ukrajine!

Trump a Putin: Šokujúci zvrat v konflikte na Ukrajine!

Donald Trump sa 20. mája 2025 pochválil telefonátom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý vyvolal v Európe hrôzu. Toto odhalenie prichádza v kritickom čase, keď sa európski lídri ako kancelár Friedrich Merz, prezident Emmanuel Macron a premiér Keir Starmer snažia presvedčiť Trumpa, aby zaujal tvrdší postoj voči Rusku. Po dvojhodinovom rozhovore s Putinom však Trump opustil svoju pozíciu a teraz označil Rusko za „dôležitého obchodného a ekonomického partnera“.

Trump v rámci týchto zmien vyzýva aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sa dohodol s Ruskom. Merz však zdôraznil, že Európa prostredníctvom sankcií zvýši tlak na Moskvu. Medzitým v radoch diplomatov EÚ panujú obavy, že strata Trumpa ako partnera by mohla ohroziť aj NATO, čo by mohlo viesť k vážnemu otrasu v transatlantickej bezpečnostnej architektúre.

európske reakcie

Reakcie na Trumpov postoj sú rôzne. Minister zahraničných vecí EÚ sa rozhodol splniť 17. balík sankcií EÚ voči Rusku, pričom prípravy na ďalší balík zasahujúci energetický a bankový sektor sú už v plnom prúde. Neistota týkajúca sa podpory pre krajiny EÚ blízke Rusku, ako je Maďarsko, zostáva problémom, ktorý spochybňuje jednotu EÚ. Trump zas oznámil, že bude vetovať americký sankčný balík a o možných amerických sankciách sa vyjadruje neurčito.

Európske hlasy v tejto súvislosti varujú pred dôsledkami, ktoré môže mať Trumpova agenda na geopolitickú stabilitu. Posledných 76 rokov transatlantickej bezpečnosti bolo charakterizovaných silným záväzkom k medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách. Trumpove kroky, vrátane podkopania stratégie kolektívnej obrany NATO, zvyšujú obavy o bezpečnosť Európy. Európski lídri sa snažia udržiavať vzťahy s Trumpom, aby si udržali vplyv pri rokovaniach s Putinom, pričom zdôrazňujú potrebu posilniť Ukrajinu nezávisle od americkej podpory.

NATO a európska obrana

Od roku 2014 čelí NATO výzve zabezpečiť dôveryhodné odstrašenie a obranu. To si vyžaduje úpravy vojenských síl, veliteľských štruktúr a rozhodovacích procesov. Po studenej vojne sa zameranie na krízový manažment zmenilo a je kľúčové, aby krajiny NATO zreformovali svoje vojenské spôsobilosti, aby adekvátne reagovali na hrozby zo strany Ruska.

Vojenská mobilita zostáva kľúčovým problémom, hoci problémy s civilnou infraštruktúrou a národnými dohodami stoja v ceste rýchlemu nasadeniu jednotiek v prípade krízy. Politické orgány ako Severoatlantická rada sú čoraz dôležitejšie a dôveryhodnosť NATO do veľkej miery závisí od jeho schopnosti zabezpečiť rýchlu reakciu na hrozby.

Súčasná geopolitická situácia si vyžaduje, aby európske krajiny vypracovali nezávislú bezpečnostnú stratégiu, ktorá by rázne čelila výzvam, ktoré predstavuje Rusko. Kapitulácia pred Trumpovou agendou by mohla z dlhodobého hľadiska viesť k zvýšeniu ruskej dominancie vo východnej Európe.