Spomienka na popredných predstaviteľov Korutánska: SPÖ posiela znamenie vďačnosti
1. novembra 2025 si predstavitelia SPÖ v Korutánsku uctia významné osobnosti položením vencov za demokraciu a spoločenské hodnoty.

Spomienka na popredných predstaviteľov Korutánska: SPÖ posiela znamenie vďačnosti
1. novembra 2025 sa v Korutánsku konali významné spomienkové udalosti. Členovia exekutívy štátostrany SPÖ položili vence k hrobom viacerých významných osobností, ktoré sa postavili za sociálne a demokratické hodnoty. K vyznamenaným patrili Friedrich Schatzmayer, prvý starosta Klagenfurtu v 2. republike, a Maria Tusch, prvá korutánska národná radkyňa.
Veniec položili k hrobu bývalého guvernéra Leopolda Wagnera na cintoríne Stein-Viktring. Okrem toho sa uskutočnilo ďalšie kladenie vencov na cintoríne v Anabichli, kde boli okrem iných ocenené aj hroby Arnolda Rieseho, Floriana Grögera a niekoľkých ďalších zaslúžilých osobností.
Oddanosť spoločenským hodnotám
Význam ocenených osobností vo svojom príhovore podčiarkol aj predseda štátostrany Daniel Fellner. Vášnivo sa zaviazali k sociálnemu a demokratickému spolunažívaniu. Fellner zdôraznil, že je dôležité byť vďačný za dosiahnutý sociálny štát a vyzval, aby sme zostali ostražití voči útokom na demokraciu.
Spomienkové akcie sa tešili veľkej účasti, vrátane Daniela Fellnera a viacerých ďalších politických predstaviteľov, vrátane Gaby Schaunigovej, zástupkyne guvernéra a Philipa Kuchera, predsedu klubu. Vrátane delegácie SJG boli prítomní početní členovia Klagenfurt SPÖ.
Kultúra pamäti v kontexte
1. november pripomína nielen významné osobnosti Korutánska, ale pomáha riešiť aj historickú zodpovednosť v širšom kontexte. Medzinárodne sa napríklad Deň pamiatky obetí holokaustu uskutoční 27. januára 2025 a oslávi sa pri Pamätníku zavraždených Židov v Európe. Treba zdôrazniť, že kultúra spomínania zostáva výzvou aj mnoho desaťročí po udalostiach národného socializmu.
Najmä v čase, keď opäť narastá skupinová mizantropia a demokratické hodnoty sú pod tlakom, Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie zdôrazňuje potrebu diferencovaného skúmania histórie. Pamätníky by nemali byť len emocionálnymi miestami, ale aj miestami útočiska pre racionálne učenie a uznanie.
Sociálna konfrontácia s minulosťou a integrácia utečencov do spoločnosti zostáva úlohou pre budúce generácie. Udržateľná kultúra pamäti môže pomôcť poučiť sa z histórie a riešiť sociálne problémy.