Ruský náčelník štábu oznamuje výbušnú jesennú ofenzívu!

Ruský náčelník štábu oznamuje výbušnú jesennú ofenzívu!

Ruský šéf štábu Waleri Gerassimow oznámil novú jesennú ofenzívu na Ukrajine. Napriek medzinárodným požiadavkám na rokovania Rusko pokračuje vo svojej vojne o agresiu so zmenenými cieľmi. Ukrajinské ozbrojené sily môžu vidieť v napadnutých regiónoch Donetka a DnipropeTrowska tým, že tlačia ruské jednotky späť a dokonca ich povzbudzujú v určitých častiach. Gerassimow podáva správy o nepretržitých útokoch pozdĺž frontovej línie a napriek tomu stanovuje strategické úlohy na nadchádzajúce jesenné obdobie. Uvádza, že 99,7 % ukrajinskej oblasti Luhanska, 79 percent oblasti Doneck, 76 percent oblasti Chersona a 74 percent oblasti Saporischschja je pod ruskou kontrolou. Tieto čísla však nemožno skontrolovať z nezávislej strany.

Ruské vedenie požaduje úplné ústup ukrajinských ozbrojených síl od Donecka na prímerie, ale prezident Wolodymyr Selenkyj to odmieta. Selenskyj považuje mestá Slowjanska a Kramatorska za dôležité obranné bašty, zatiaľ čo Rusko ich hrozí, že ich dobytie. Rus delegoval Kirill Dmitrijew obvinil Európanov z toho, že ďalej rozširovali konflikt prostredníctvom nenaplnených požiadaviek. Rusko zároveň kritizuje EÚ za plánované zverejnenie vojakov s cieľom zabezpečiť potenciálny mier a hovorí proti zástupcom krajín NATO. Európske krajiny zase obviňujú Rusko z taktiky, ktorej cieľom je vyhrať čas na nové vojenské útoky.

Medzinárodné reakcie a sankcie

Kancelária Friedrich Merz tiež komentovala situáciu a zdôrazňuje, že Rusko sa vojnu vzdá iba vtedy, ak ju už nie je schopné viesť ju ekonomicky a vojensky. Zdôrazňuje agresívnejší prístup Ruska proti ukrajinskému civilnému obyvateľstvu a požaduje zvýšené sankcie proti krajine, ktorá zaútočila na Ukrajinu v roku 2022. Merz oceňuje jednotu Európanov v súvislosti s konfliktom a vidí Nemecka v vodcovskej pozícii s cieľom dosiahnuť jednotu vo vojne a mieri.

EÚ zároveň rozhodla o niekoľkých balíkoch sankcií sankcií, medzi ktoré patrí okrem iného, ​​dovoz a zákazy vývozu, ako aj vylúčenie ruských bánk z systému Swift. Uvádza sa, že posledný 16. balík opatrení zvyšuje tlak na prezidenta Vladimíra Putina. Napriek embargu Rusko naďalej predáva ropu, uhlie a plyn, najmä do Číny a Indie. Podľa správ Rusko minulý rok do Európy dodalo do Európy toľko likvidného plynu, čím získalo príjem osem miliárd eur. Tieto ďalšie fondy už neprechádzajú do Národného fondu sociálneho zabezpečenia, ale okamžite sa používajú na vojenské vylepšenia.

Ekonomický vývoj a výzvy

Hospodárska situácia v Rusku je formovaná rôznymi faktormi. Aj keď ruské hospodárstvo v súčasnosti rastie o tri percentá, neodráža sa to v prosperite obyvateľstva. Výdavky v oblastiach, ako sú sociálne záležitosti, vzdelávanie a zdravie, sa znižujú v dôsledku rastúceho vojenského rozpočtu. Prognózy vykazujú v tomto roku mierny hospodársky rast 1,35 percenta, s stagnujúcimi hodnotami do roku 2029. Spoločnosti majú navyše ťažkosti s nájdením práce, čo je čiastočne spôsobené zmenami súvisiacimi s vojnou.

Rastúce ceny a inflácia vo výške 9,9 % v januári 2025 vedú k napätej hospodárskej situácii. Financie ovplyvňujú možnosť Ruska požičiavať peniaze na medzinárodný trh a sprísnenie krízovej situácie. V tejto súvislosti zohráva Čína ústrednú úlohu, pretože je pomenovaná ako hlavná oblasť manipulácie pre západné polovodiče a vysoké technológie. Medzitým zostáva vyhliadka na návrat k predchádzajúcim vzťahom medzi Ruskom a Európou nepravdepodobná.