Verdikt 141 miliárd dolárov: Balkánske štáty na pokraji!

Verdikt 141 miliárd dolárov: Balkánske štáty na pokraji!

Nedávne rozhodnutie amerického okresného súdu pre južný okres New York by mohlo mať vážne ekonomické dôsledky pre viaceré balkánske štáty. Ako možná kompenzácia za vojnové zločiny spáchané počas bosnianskej vojny sa stanovilo viac ako 141 miliárd dolárov vrátane úrokov a právnych nákladov. Zasiahnuté sú najmä Srbsko, Čierna Hora a Republika srbská, srbská republika v Bosne a Hercegovine. Rozsudky sú založené na princípe univerzálnej jurisdikcie a vzťahujú sa nielen na osobu Radovana Karadžiča, ale aj na ďalšie inštitúcie a osoby súvisiace s vojnovými zločinmi. Toto rozhodnutie by mohlo predstavovať existenčnú hrozbu pre dotknuté štáty.

Právnik obetí Ramo Atajic zdôraznil, že rozsudky sú vykonateľné a za vyplácanie odškodného budú zodpovedné štátne inštitúcie dotknutých krajín. Hoci Karadžič nespolupracoval s americkým súdnictvom a neponúkal aktívnu obranu, v prípade odmietnutia urovnania by mohli hroziť medzinárodné donucovacie opatrenia. To by mohlo zahŕňať zablokovanie cudzích aktív a účtov postihnutých štátov, čo by ohrozilo prežitie celých štátov.

Medzinárodný význam a ústavné základy

Tieto verdikty majú ďalekosiahle právne dôsledky, keďže vytvárajú precedens a po prvýkrát sa zaoberajú finančnými dôsledkami vojnových zločinov na Balkáne. Podľa Charty OSN sú štáty povinné vyhýbať sa násiliu v medzištátnych vzťahoch a v prípade nedodržania týchto záväzkov im môžu hroziť sankcie. Zložité prepojenia medzi národnou a medzinárodnou jurisdikciou ovplyvňuje aj Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý vznikol v roku 2002. Jeho úlohou je stíhať závažné zločiny, akými sú genocída a vojnové zločiny, ak to konkrétny štát nedokáže.

Právnym základom ICC je Rímsky štatút, podpísaný v Ríme v roku 1998 a prijatý 120 štátmi. Nemecko, jeden z najväčších prispievateľov, tento štatút ratifikovalo 11. decembra 2000 a vydalo zodpovedajúci vykonávací zákon a medzinárodný trestný zákonník (VStGB). ICC nenahrádza národné jurisdikcie, ale ich dopĺňa, pričom koná predovšetkým vtedy, keď štáty nie sú ochotné alebo schopné stíhať závažné trestné činy.

Vojnové zločiny v kontexte Charty OSN

Vojnové zločiny sú jednou z ústredných právnych kategórií v medzinárodnom práve, ktoré zahŕňa aj stíhanie trestných činov agresie. Charta OSN zaväzuje všetky štáty, aby sa vyhýbali násiliu v medzištátnych vzťahoch, čo robí medzinárodné konflikty, ako je útok Ruska na Ukrajinu od roku 2022, právne problematické. Mnohé štáty uznali definíciu trestných činov agresie, ktorá zahŕňa plánovanie a vykonávanie aktov agresie.

Nebezpečenstvo, ktoré takéto rozhodnutia a rozsudky predstavujú pre balkánske štáty, je posilnené intenzívnym úsilím, ktoré ICC vyvíja v rôznych konfliktoch. Kritici tvrdia, že v medzinárodnom trestnom práve existuje západná zaujatosť, zatiaľ čo realita ukazuje, že vyšetrovanie môže ovplyvniť aj západné štáty.

Súčasná situácia na Balkáne poukazuje na krehkosť politickej stability v regióne a význam medzinárodnej spravodlivosti. Tlak na srbské, čiernohorské a bosnianske inštitúcie bude narastať a vplyv rozsudku bude možné pocítiť ešte dlho v nasledujúcom desaťročí.

Ako sa situácia vyvinie, sa uvidí. Zatiaľ čo právnici obetí hovoria o vyhrážkach voči ich práci, v Belehrade, Banja Luke a Podgorici sa oficiálne nevyjadrili. Znepokojujúca situácia ukazuje, že právny precedens môže nielen zabezpečiť spravodlivosť pre obete vojnových zločinov, ale môže mať aj významné politické a ekonomické dôsledky pre zainteresované štáty.