Wölbitsch kritizuje SPÖ a Neos: Kde je demokracia?

Wölbitsch kritizuje SPÖ a Neos: Kde je demokracia?

Markus Wölbitsch, predseda klubu Viedenskej ľudovej strany, ostro kritizoval SPÖ a Neos. V nedávnom vyhlásení opisuje ich činy pred blížiacimi sa voľbami ako „zlé pochopenie demokracie“. Wölbitsch obviňuje obe strany z obmedzovania práv opozície zavedením zmien v rokovacom poriadku. Tieto zmeny viedli k tomu, že opozícia znemožnila na včerajšej schôdzi krajinského parlamentu okamžité druhé čítanie zákonov.

Na vykonanie tohto druhého čítania by bola potrebná dvojtretinová väčšina. Ale napriek značným pochybnostiam o správnom pozvaní a usporiadaní stretnutia SPÖ a Neos pokračovali. V dôsledku toho opozícia opustila rokovaciu sálu. Wölbitsch povedal, že SPÖ a Neo považujú kontrolu za otravnú a pokúsia sa umlčať kritiku. Tieto incidenty poukazujú na súčasné napätie v politickej klíme.

Demokracia v prechode

Definícia demokracie je zložitá a variabilná. Historicky to ukazuje boj o termín. Platón a Aristoteles vymysleli termín demokracia: „demos“ znamená ľud, zatiaľ čo „kratein“ znamená vládnuť. Je zaujímavé, že Aristoteles videl demokraciu ako škodlivú formu vlády a idealizoval „politiku“, koncept, ktorý sa zameriava na rovnováhu medzi rôznymi záujmami. Myšlienky demokracie sa v priebehu storočí vyvíjali, ovplyvnené mysliteľmi ako Rousseau, Hobbes a Montesquieu, až po moderné definície, ktoré zdôrazňujú prvky ľudovej vlády a kontroly.

Ako ju chápeme dnes, základnými charakteristikami demokracie sú sloboda, rovnosť a kontrola, pričom moderné definície demokracie zdôrazňujú procesné aj vecné aspekty. Existujú však aj defektné demokracie, v ktorých tieto minimálne kritériá nie sú splnené, ako v prípade Maďarska, ktoré sa považuje za defektnú demokraciu, alebo v krajinách ako Turecko a Rusko, ktoré sú klasifikované ako uzavreté autokracie. Prijatie a subjektívne predstavy demokracie zohrávajú kľúčovú úlohu v jej stabilite.

Politické vzdelanie ako kľúčové

Na pozadí takéhoto vývoja má politické vzdelávanie ústredný význam s cieľom posilniť základy demokracie a pôsobiť proti extrémistickým postojom. Vo verejnosti narastá volanie po intenzívnejšej politickej výchove na upevnenie demokratických hodnôt. Vládne programy a vzdelávacie plány sa prispôsobujú tak, aby podporovali vhodné vzdelávacie postupy v školách a posilňovali ich aj mimo formálneho vzdelávania.

Súčasné výzvy sa odrážajú v procese politického vzdelávania, v ktorom sa stretávajú rozdielne predstavy o demokracii a vzdelávaní. Bechersbachský konsenzus z roku 1976, ktorý vzišiel z konfliktov medzi sociálnym a liberálnym chápaním demokracie, je čoraz viac spochybňovaný. V tomto kontexte je politické vzdelávanie vnímané ako nástroj presadzovania demokratického postoja a kritického skúmania existujúcich mocenských štruktúr.

Federálna vláda tiež iniciovala zákon na podporu demokracie, ktorý by mal vstúpiť do platnosti v roku 2023. Cieľom tohto zákona je konsolidovať opatrenia proti extrémizmu a posilniť demokratické štruktúry. Občianska výchova je vnímaná aj ako preventívny prostriedok predchádzania extrémizmu, a teda zohráva ústrednú úlohu pri udržiavaní demokratických hodnôt.

Vzhľadom na aktuálny politický vývoj a výzvy v chápaní demokracie je kľúčové, aby sa efektívnosť politického vzdelávania neustále prerokovávala v napätí medzi požiadavkami štátu a požiadavkami efektívnej občianskej spoločnosti. Zložitosť demokracie vyžaduje, aby si ju politickí aktéri nielen uvedomovali, ale aby boli aj ochotní aktívne sa podieľať na formovaní demokratických procesov.

Viac informácií o politickom vývoji a koncepcii demokracie nájdete v článkoch na ots.at, bpb.de (Demokracia v ohrození) a bpb.de (politické vzdelávanie).