Parkring 4: Pohľad do temnej minulosti polície v Grazi

Parkring 4: Pohľad do temnej minulosti polície v Grazi

V srdci Grazu, priamo na Parkringu 4, sa nachádza Štajerské štátne policajné riaditeľstvo, budova, ktorú mnohí občania poznajú ako kontaktné miesto pre žiadosti o pas alebo vodičské preukazy. Pod povrchom sa však skrýva tragický príbeh: V období nacizmu bola táto budova sídlom gestapa, tajnej štátnej polície, ktorá bola zodpovedná za sledovanie a prenasledovanie odporcov režimu.

Tím historikov pod vedením profesorky Barbary Stelzl-Marxovej z Inštitútu Ludwiga Boltzmanna pre výskum vojnových dopadov na tejto temnej kapitole v posledných dvoch rokoch intenzívne pracoval. Úloha polície počas národného socializmu bola v akademickom výskume do značnej miery zanedbávaná. Vďaka podpore ministra vnútra Gerharda Karnera (ÖVP), ktorý umožnil prístup k archívnym dokumentom, sa tímu podarilo získať nové poznatky a vytvoriť komplexné dielo na viac ako 800 stranách, ktoré osvetlí výkonnú moc a jej správanie v tomto hroznom období.

Temná história polície

Ústrednou témou v práci je otázka, akú úlohu zohrala polícia v holokauste. Stelzl-Marx uvádza, že polícia nebola len malým kolieskom v kolesách nacistického režimu, ale zohrávala kľúčovú úlohu aj pri realizácii násilia a masových vrážd. Približne tretinu policajtov tvorili príslušníci NSDAP, SA alebo SS. Na začiatku povojnového obdobia boli mnohí z nich klasifikovaní ako „inkriminovaní“, no denacifikácia v Rakúsku bola v praxi často neúčinná, a tak sa mnohí policajti mohli rýchlo vrátiť do služby.

Práve týmto témam sa venuje výstava „Hitlerova exekutíva“, ktorá bude od stredy vystavená v GrazMuseum. Kurátorka Martina Zerovnik preskúma obdobie medzi rokmi 1938 a 1945 a pýta sa, ako polícia páchala zločiny a aké sú hranice poslušnosti a policajného násilia. Otázky, ktoré sú aktuálne aj dnes.

Osobné príbehy a historické analýzy

Výskumy vyniesli na svetlo aj jednotlivé osudy. Pozoruhodnou postavou je Gustav Schwarzenegger, otec herca Arnolda Schwarzeneggera. Gustáv počas vojny slúžil ako žandár v regióne Graz a zúčastnil sa rôznych vojenských operácií. Centrum Simona Wiesenthala bolo poverené vyšetrovaním jeho vojnového úsilia už v roku 1990. Podľa výskumu sa však nepodarilo nájsť žiadne konkrétne dôkazy o jeho účasti na vojnových zločinoch a po vojne bol považovaný za „neobvineného“.

Tieto historické hodnotenia sú dôležité nielen pre pochopenie minulosti, ale otvárajú aj dialóg o limitoch policajného konania a zodpovednosti policajtov v kritických časoch. Výstava a vedecká publikácia rieši otázky individuálnej slobody konania a morálnych dilem, ktoré podnecujú aj potrebné kritické úvahy.