Verejná služba dospela k historickému záveru: ušetrených 310 miliónov eur!

Verejná služba dospela k historickému záveru: ušetrených 310 miliónov eur!

7. októbra 2025 bola ohlásená historická promócia v rakúskej verejnej službe. Prvýkrát v histórii štátna tajomníčka opätovne prerokovala existujúcu dohodu Alexander Pröll bol klasifikovaný ako významný. Finančná úľava sa ukazuje ako významná, v roku 2026 sa ušetrilo viac ako 310 miliónov eur.

Dohodnutá zmluva počíta s priemernou kompenzáciou inflácie vo výške 1,5 % počas nasledujúcich troch rokov. Rokovania boli vnímané ako intenzívne a vďačné, čo sa prejavilo aj o Minister financií Markus Marterbauer zdôraznil, ktorý ocenil konštruktívnu spoluprácu. Vyjednávač NEOS Martina von Künsberg Sarre považovali tento záver za dôležitý signál úľavy pre rozpočet.

Špecifikácia mzdových úprav

Dôležité úpravy novej mzdovej dohody sú zrejmé. Medzi 1. januárom 2026 a 30. júnom 2026 nedôjde k zvýšeniu miezd. Od 1. júla 2026 sa plánuje 3,3 %, po ktorom budú nasledovať ďalšie dve zvýšenia po 1 % v období od 1. augusta 2027 do 31. augusta 2028 a od 1. septembra 2028 do roku 2028 cieľom je znížiť infláciu na hodnotu 2028 31. 2 % a na podporu udržateľného hospodárskeho rastu vo výške 1 %.

Tieto rokovania prichádzajú v čase, keď všeobecnú ekonomickú situáciu v Rakúsku charakterizuje „mzdovo-cenová špirála“. nahlas DGB ceny rastú v dôsledku vysokých cien energií, ako aj cien potravín a surovín. Spoločnosti často využívajú svoju trhovú a cenovú silu na svojvoľné zvyšovanie cien, pričom vysoké firemné zisky prispievajú k inflácii.

Verejná služba ako hnacia sila inflácie

K inflácii v posledných rokoch prispela najmä verejná služba v Rakúsku. Vyrovnanie vysokých miezd vo verejnom sektore viedlo k zvýšeniu výrobných nákladov a spotrebiteľské ceny vzrástli v roku 2022 o 8,6 %, čo bolo ovplyvnené energetickou krízou a nedostatkom dodávok. Tí, ktorí sú oboznámení s problematikou, poznamenávajú, že zvýšenie miezd v roku 2021 o približne 1,5 % vo verejnom sektore zaostávalo za infláciou, a teda viedlo k strate kúpnej sily. V roku 2023 bol zaznamenaný rekordný nárast platov vo verejnom sektore o 7,3 %.

Okrem toho rástli mzdy v mnohých súkromných sektoroch, čo malo zabezpečiť kúpnu silu, no zároveň zvýšilo tlak na ceny. Napríklad ceny v reštauráciách a hoteloch vzrástli o 15,8 % v roku 2023. Toto zvýšenie cien sa považuje za faktor znepokojujúcej „cenovej špirály“ a napriek vyšším platom vo verejnom sektore, ktoré v konečnom dôsledku financujú daňoví poplatníci, to predstavuje záťaž pre spotrebiteľov.

Celkovo je jasné, že interakciu medzi mzdami a cenami treba chápať ako ústredný prvok rakúskej inflačnej situácie. V roku 2024 sa očakávala inflácia na úrovni 3 – 4 %, čo je viac ako európsky priemer. Vývoj miezd a cien zostáva kľúčovou témou v centre sociálnych a ekonomických diskusií v Rakúsku.

Ďalšie informácie: OTS, DGB, Express.