Umenie a detstvo: Esther Strauß sa pýta na narodenie a pamäť

Umenie a detstvo: Esther Strauß sa pýta na narodenie a pamäť

Výstava tirolskej umelkyne Esther Strauß sa otvára v innsbruckom Taxispalais a poskytuje hlboký pohľad na témy narodenia, smrti a spomínania. Strauß, ťažko tehotná a nenalíčená na fotografii v životnej veľkosti, konfrontuje návštevníkov so svojou zraniteľnou prítomnosťou. Kurátorka Nina Tabassomi opisuje výstavu ako adresu, ktorá v nás vyvoláva otázky. Strauss hovorí o dvojakej povahe narodenia: často oslavované ako radostná udalosť, prináša so sebou aj smútok a straty. Z jej troch detí žije len jedno, čo umocňuje emocionálny obsah jej práce. Jej pôrodné šaty sú obzvlášť pôsobivé v jemnej ružovej farbe, ktorá obsahuje stopy jej zážitkov, ako je krv a pot – hlboká úvaha o živote a smrti. Tirol.ORF.at referuje o tomto strašidelnom spojení medzi osobnou bolesťou a kolektívnou pamäťou.

Provokatívne prístupy a osobné príbehy

Strauss šokuje a zároveň fascinuje tým, že prezentuje pot a krvou zafarbené odevy, ktoré mala na sebe pri svojich pôrodoch. „Okrem rodiacej ženy sa môžu zapojiť aj akcionisti,“ zhŕňa svoj pohľad. Umelkyňa ponúka publiku možnosť nájsť a zamyslieť sa nad vlastnými emóciami a príbehmi v jej dielach. V samostatnej miestnosti sa umelkyňa venuje otázke plaču. Jej slzavé maľby sú svedectvom emotívnych momentov, zachytených starým spôsobom, ale bez odhalenia kontextu: radosť alebo bolesť? Intímna téma, ktorá sa dotýka mnohých. DerStandard.at zdôrazňuje, že Straußová necháva vo svojich dielach tajomstvá otvorené a pozýva každého, aby si ich sám spracoval.

Výstava odkazuje aj na nacistickú minulosť a úlohu umenia v kontexte histórie a pamäti. Vo svojich performanciách a inštaláciách sa Straußová zaoberá tým, ako sú osobné a kolektívne skúsenosti prepojené. Pri pohľade na jej diela je zrejmé, že proces zapamätania si nie je dôležitý len individuálne, ale aj spoločensky. Jej provokatívne a úprimné skúmanie minulosti vyzýva divákov, aby konfrontovali svoju vlastnú históriu.