Varovanie NATO: Ministri obrany rozhodli o masívnom prezbrojení!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Ministri obrany NATO sa stretnú 4. júna 2025 v Bruseli, aby rozhodli o nových cieľoch vyzbrojovania tvárou v tvár ruským hrozbám.

NATO-Verteidigungsminister treffen sich am 4. Juni 2025 in Brüssel, um neue Aufrüstungsziele angesichts russischer Bedrohungen zu beschließen.
Ministri obrany NATO sa stretnú 4. júna 2025 v Bruseli, aby rozhodli o nových cieľoch vyzbrojovania tvárou v tvár ruským hrozbám.

Varovanie NATO: Ministri obrany rozhodli o masívnom prezbrojení!

Ministri obrany členských krajín NATO sa stretnú v Bruseli vo štvrtok o 9:00, aby sa dohodli na nových plánovacích cieľoch pre vojenské spôsobilosti. Toto prichádza na pozadí rastúcich hrozieb zo strany Ruska, čo vytvára naliehavú potrebu silnejšieho odstrašovania a obrany. NATO plánuje zvýšiť svoje súčasné ciele približne o 30 percent, výsledkom čoho by malo byť masívne rozšírenie vojenských spôsobilostí. Patria sem najmä zbraňové systémy dlhého dosahu, protivzdušná obrana a posilnenie veľkých pozemných síl, ako aj zlepšenie logistických systémov. Okrem toho vojenskí predstavitelia kritizujú, že predchádzajúce ciele neboli dosiahnuté, čo odhalilo rozdiel 30 percent.

Ako uvádza oe24, Nemecku a ďalším členským štátom sa pridelia nové národné plánovacie ciele, ktoré budú formálne prijaté na stretnutí. Konkrétne podrobnosti o týchto nových cieľoch zostávajú v súčasnosti tajné, ale po prijatí by sa mohli zverejniť. V Nemecku sa očakáva, že súčasný počet vojakov Bundeswehru okolo 182 000 vzrastie o vysoké päťciferné číslo, čo si môže vyžiadať značné investície do nových systémov protivzdušnej obrany.

Výzvy a stratégie

NATO nielenže čelí výzve Ruska, ale musí reagovať aj na nové bezpečnostné riziká vyplývajúce zo vzostupu Číny. Súčasná strategická koncepcia NATO prijatá na madridskom summite v roku 2022 uznáva, že v Európe nie je mier a že autoritárske režimy predstavujú neustálu hrozbu. Dôležitú úlohu tu zohráva aj návrat k hybridným hrozbám, akými sú kybernetické útoky a dezinformácie. NATO preto presadzuje 360-stupňový prístup k vnímaniu hrozieb, ktorý zahŕňa nielen vojenské, ale aj politické a sociálne aspekty.

Ústredným prvkom stratégie NATO je kolektívna obrana. V tomto rámci majú členské štáty jasný mandát: obrana každého štvorcového stredu územia aliancie. Na podporu týchto a ďalších strategických cieľov plánuje NATO mať v prevádzke najmenej 500 000 vojakov do 30 až 180 dní. Tieto opatrenia odzrkadľujú aj zistenia z posledných rokov, najmä pokiaľ ide o vývoj v Afganistane a nestabilnú situáciu v regióne MENA, kde by sa mala podporovať stabilita.

Zhrnutie a výhľad

Celkovo je jasné, že NATO sa nachádza v kritickej fáze, v ktorej musí nielen reagovať na aktuálne hrozby, ale musí tiež prispôsobiť svoje strategické koncepcie. Plánované zvýšenie obranných spôsobilostí je krokom ku komplexnejšej reakcii na súčasné rôznorodé výzvy. Deje sa tak na pozadí nadchádzajúceho summitu NATO v Haagu o tri týždne, kde sa očakáva, že sa budú riešiť ďalšie otázky vrátane nových cieľov v oblasti výdavkov na obranu. BPB zdôrazňuje, že NATO vystupuje ako vojenská aliancia so širšími požiadavkami a úlohami v tomto komplexnom prostredí bezpečnostnej politiky.