Karner v Paríži: Zabezpečte hranice EÚ a zastavte nelegálnu migráciu!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Minister vnútra Gerhard Karner sa v Paríži stretáva s francúzskym kolegom Brunom Retailleauom, aby prediskutovali opatrenia proti migrácii a prevádzačom.

Innenminister Gerhard Karner trifft in Paris seinen französischen Kollegen Bruno Retailleau, um Maßnahmen gegen Migration und Schlepper zu besprechen.
Minister vnútra Gerhard Karner sa v Paríži stretáva s francúzskym kolegom Brunom Retailleauom, aby prediskutovali opatrenia proti migrácii a prevádzačom.

Karner v Paríži: Zabezpečte hranice EÚ a zastavte nelegálnu migráciu!

Minister vnútra Gerhard Karner (ÖVP) cestuje do Paríža, aby sa stretol so svojím francúzskym kolegom Brunom Retailleauom. Ťažisko stretnutia sú spoločné opatrenia proti nelegálnej migrácii a prevádzačom, ako uvádza [oe24]. Karner zdôrazňuje potrebu ochrany vonkajších hraníc EÚ a zvýšenia deportácií z Európy, čo považuje za kľúčové pre spoločný európsky azylový systém (CEAS).

Ďalšou ústrednou témou rozhovoru je naliehavosť implementácie Paktu EÚ o azyle a migrácii. Zdôrazňuje sa, že otvorená štruktúra vonkajších hraníc EÚ umožňuje migrantom podávať žiadosti o azyl, aj keď mnohé z týchto žiadostí budú následne zamietnuté. Tento problém si uvedomuje aj Európska komisia, ktorá pracuje na novom CEAS, ktorého podrobnosti plánuje predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen predstaviť 23. septembra, ako si môžete prečítať v informáciách [FPOE].

Výzvy európskej migračnej politiky

Výzvy vyplývajúce zo súčasnej migračnej situácie sú rôznorodé. Dublinská dohoda ponecháva zodpovednosť za žiadosti o azyl na prvú krajinu EÚ, do ktorej migrant vstúpi. Krajiny ako Grécko a Taliansko sú obzvlášť zraniteľné, pretože často fungujú ako prvé prístavy. Rakúsko a Nemecko na druhej strane tiež trpia vysokým objemom žiadateľov o azyl, aj keď nie sú na vonkajšej hranici.

Zvlášť závažným problémom zostáva nedostatočný počet deportácií nelegálnych migrantov. V roku 2019 dostalo príkaz na opustenie krajiny 514 000 štátnych príslušníkov tretích krajín, z EÚ však odišlo len 162 000. To znamená, že viac ako 650 000 štátnych príslušníkov tretích krajín naďalej žije v EÚ nelegálne. Tlak na existujúci systém rastie, pretože chýbajú skutočné praktické riešenia na zlepšenie situácie, čo je jasne načrtnuté v analýzach [FPOE].

Legálna migrácia ako riešenie

Ďalším aspektom, ktorý je súčasťou diskusie o migrácii, je potreba vytvorenia legálnych migračných trás. Presídľovanie by mohlo priviesť ľudí, ktorí potrebujú ochranu, priamo do EÚ, čím by sa znížila závislosť od pašerákov. Napríklad v roku 2019 prišlo do EÚ cez presídlenie približne 31 000 ľudí a zároveň bolo podaných viac ako 720 000 žiadostí o azyl.

Okrem toho sú pre európske hospodárstvo dôležití vysokokvalifikovaní pracovníci z krajín mimo EÚ. V roku 2023 dostalo modrú kartu EÚ približne 89 000 ľudí, pričom najväčší podiel vydáva Nemecko. Táto legálna cesta je dôležitá pre trh práce, ako ukazujú najnovšie štatistiky [Eurostatu]. Potreba pritiahnuť do EÚ vyškolených odborníkov zostáva dôležitým faktorom v kontexte migračnej politiky.

Nadchádzajúci dialóg medzi Karnerom a Retailleau by mohol byť kľúčový pre budúcu migračnú politiku EÚ. Obaja ministri čelia výzve zaviesť účinné riešenia, ktoré zabezpečia bezpečnosť vonkajších hraníc a zároveň zlepšia právny rámec pre migráciu.