Irán čelí novým sankciám bez rokovaní o jeho jadrovom programe

Irán čelí novým sankciám bez rokovaní o jeho jadrovom programe

Irán bude čeliť opätovnému zavedeniu sankcií uvalených Organizáciou Spojených národov, ak v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov nezačne rokovania o budúcnosti svojej krajiny. jadrový program vracia a umožňuje medzinárodnú kontrolu svojich zariadení.

Obnovenie sankcií

Proces obnovenia sankcií zrušených na základe prelomovej jadrovej dohody pred desiatimi rokmi by sa mohol začať koncom mesiaca, ak utorkové stretnutie medzi Iránom a tromi európskymi krajinami neprinesie pokrok.

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo oznámili Organizácii Spojených národov, že by chceli obnoviť sankcie prostredníctvom takzvaného „snapback“ postupu, ak Irán bude naďalej porušovať svoje záväzky vyplývajúce z dohody.

Pozadie jadrovej dohody

Proces snapbacku bol zabudovaný do jadrovej dohody medzi Iránom, USA a Európanmi podpísanej v roku 2015. V rámci tejto dohody dostal Irán úľavu od sankcií výmenou za prísne a overiteľné obmedzenia svojho jadrového programu.

Po tom, čo americký prezident Donald Trump v roku 2018 odstúpil od dohody známej ako JCPOA, Irán znížil jej dodržiavanie a urýchlil obohacovanie uránu na úroveň zbraní.

Porušovanie záväzkov

V liste Bezpečnostnej rade OSN minulý týždeň ministri zahraničných vecí troch európskych krajín známych ako E3 uviedli, že Irán „takmer úplne porušil svoje záväzky vyplývajúce z JCPOA“.

„Dali sme jasne najavo, že ak Irán nie je ochotný dosiahnuť diplomatické riešenie do konca augusta 2025 alebo nevyužije možnosť predĺženia, E3 sú pripravené spustiť procedúru snapback,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Irán prerušil jadrové rokovania s USA zamerané na obmedzenie svojho programu obohacovania po tom, čo USA a Izrael bombardovali iránske jadrové zariadenia počas krátkej vojny v júni.

Dôležitosť postupu Snapback

Proces snapback automaticky obnoví všetky sankcie zrušené Bezpečnostnou radou OSN podľa dohody z roku 2015. Tieto sankcie zavedené v rokoch 2006 až 2010 zahŕňajú zbrojné embargo, obmedzenia obohacovania uránu a zákaz Iránu získavať technológie súvisiace s jeho programom balistických rakiet. Opatrenia viedli aj k výraznému tlaku na iránsky ropný a finančný sektor.

Proces snapbacku trvá 30 dní a Európania sú si vedomí toho, že Rusko prevezme predsedníctvo Bezpečnostnej rady v októbri a mohlo by potenciálne brániť tomuto procesu.

Prípravy Iránu

Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi v telefonáte so svojimi kolegami z Británie, Francúzska a Nemecka varoval, že spustenie mechanizmu snapback by malo vážne následky, uviedla štátna televízia Press TV.

Iránsky predstaviteľ pre CNN povedal, že Irán sa pripravuje na "najhoršie možné scenáre" a očakáva, že E3 využije svoju jedinú zostávajúcu cestu vplyvu na uspokojenie prezidenta Trumpa.

Medzi možnosti, ktoré Irán zvažuje, patria širšie obmedzenia spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), odstúpenie od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a označenie E3 za „nepriateľské štáty“, čo by umožnilo iránskym silám kontrolovať lode z týchto krajín v Perzskom zálive a Ománe.

Ekonomický dopad sankcií

Analytici sa domnievajú, že obnovenie sankcií zavedených v dôsledku snapbacku by výrazne poškodilo už aj tak zápasiace iránske hospodárstvo.

"V krátkodobom horizonte poškodí iránske hospodárstvo, najmä vytvorením problémov s likviditou v eurách, čo je dôležité pre schopnosť Iránu spoľahlivo nakupovať základné tovary, ako sú lieky. Sankcie tiež ovplyvnia dôveru spotrebiteľov a podnikateľov v Irán," vysvetľuje analytik Esfandyar Batmanghelidj.

Očakáva však, že Čína bude naďalej nakupovať iránsku ropu. Spojené arabské emiráty uľahčia obchod pre iránskych dovozcov, zatiaľ čo Irak bude naďalej pôsobiť ako trh pre iránskych vývozcov.