Placolm preniká do západného Balkánu do roku 2030!

Placolm preniká do západného Balkánu do roku 2030!

Vienna, Österreich - Európska ministerka Claudia Plakolm (ÖVP) si vyžaduje väčšiu rýchlosť v expanzii EÚ, najmä pre západné Balkán. Vo svojich posledných vyhláseniach zdôrazňuje, že EÚ by mala najskôr uviesť prvých kandidátov do roku 2030. Placolm kritizuje, že žiadny významný pokrok v regióne sa nedosiahol viac ako 20 rokov. Varuje, že EÚ by mohla stratiť dôveryhodnosť na západnom Balkáne, ak by európska integrácia ďalej zlyhala. Obyvateľstvo, najmä mládež, je pripravená na reformy a očakáva sa od EÚ.

Placolm navrhuje zníženie možností vetra v EÚ s cieľom urýchliť prístupový proces. Medzi najpokročilejších kandidátov na pristúpenie patrí Čierna Hora, severná Macedónsko a Albánsko, ktorých pristúpenie sa bude hľadať do roku 2030. V porovnaní s Ukrajinou, ktorá nedávno získala stav kandidátov na EÚ, zdôrazňuje, že tieto krajiny sú omnoho progresívnejšie a naliehavo potrebné. Vyzýva na postupnú integráciu týchto krajín do programov EÚ a zdôrazňuje potrebu posilniť medzinárodné partnerstvá EÚ.

Výzvy na západnom Balkáne

Diskusia o budúcnosti západného Balkánu je komplikovaná prítomnosťou kontroverzného neplatného papiera s názvom „Western Balkán-cesta vpred“. Tento dokument, ktorý cirkuluje od jari 2021, navrhuje reorganizáciu západného Balkánu podľa etnických princípov. Diskutuje sa o vytvorení „etnicky čistých“ národných štátov a zrušenie existujúceho post -vojnového poriadku. Plánované nové veľké štáty siahajú od väčšieho Albánska až po znepokojujúce návrhy, ktoré by mohli nechať vojenské konflikty v regióne znova rozplakať. Kritika tohto dokumentu pochádza od rôznych politických zástupcov, ktorí ostro odsúdili etnický nacionalizmus a považujú európsku integráciu za jediný spôsob.

Okrem týchto vnútorných výziev musí EÚ naďalej reagovať na geopolitické zmeny. Dvadsať rokov po Veľkej východnej expanzii EÚ opäť diskutuje o budúcom smerovaní západného Balkánu. V tejto súvislosti potreba komplexnej reformy národných právnych predpisov v krajinách ako Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a severná Macedónsko, ktorá je potrebná na splnenie noriem EÚ. Medzitým môžu krajiny ako Moldavska, Ukrajina a Gruzínsko implementovať podobné reformy na urýchlenie svojej európskej cesty.

Vnímanie verejnosti a budúci výhľad

Zdá sa, že verejná podpora pre rozširovanie EÚ je k dispozícii, ako ukazuje prieskum spoločnosti Statista, podľa ktorej 53 percent vynálezcov EÚ súhlasí s budúcim rozšírením. Existujú však regionálne rozdiely, najmä vo Francúzsku a Nemecku, kde existuje väčšina proti expanzii. Placolm a ďalší tvorcovia rozhodnutí varujú, že váhavý postoj EÚ poškodzuje záujem o západné balkánske štáty a zväčšuje geopolitické vákuum v regióne.