Brückl: Kariérne zmeny školskú krízu neriešia – ochrana hraníc ako riešenie!
Hermann Brückl kritizuje zmeny kariéry v školách ako nedostatočné. Vyzýva na udržateľné riešenia nedostatku učiteľov.
Brückl: Kariérne zmeny školskú krízu neriešia – ochrana hraníc ako riešenie!
V aktuálnej diskusii o nedostatku učiteľov v Rakúsku Hermann Brückl, hovorca FPÖ pre vzdelávanie, kritizoval oznámenie, že osoby, ktoré menia kariéru, budú urýchlene vyškolené na vyučovanie v školách. Toto opatrenie označuje za znak zlyhania vzdelávacej politiky pod vedením ÖVP. Brückl zdôrazňuje, že nedostatok učiteľov sa roky ignoruje a súčasné riešenie je len pokusom zakryť zlyhanie. V individuálnych prípadoch môže byť podľa neho nápomocné školenie pre kariéristov, rýchlokurzy a povrchné školenia však nenahradia kvalitnú pedagogickú prípravu.
V súčasnosti je v Rakúsku aktívnych okolo 4 300 osôb, ktoré prešli na povinnú školskú dochádzku, s podporou takmer 1 100 študentov učiteľského štúdia a 40 učiteľov na dôchodku. Tieto čísla vyplývajú z parlamentnej otázky SPÖ, na ktorú odpovedal minister školstva Martin Polaschek (ÖVP). Celkovo asi 70 600 učiteľov vyučuje na školách s povinnou školou, pričom väčšina tých, ktorí menia kariéru, asi 1 900, pracuje vo Viedni. Od jesene sa na všetkých pedagogických univerzitách začnú kurzy pre ľudí so správnym diplomom a odbornou praxou, aby sa tak eliminoval nedostatok zamestnancov. Po úplnom rozvinutí ministerstvo očakáva od týchto kurzov 200 až 300 absolventov ročne.
Kritika vzdelávacej politiky
Brückl kritizuje aj to, že školy čoraz častejšie preberajú úlohy, ktoré priamo nesúvisia so vzdelávaním, ako je napríklad integrácia žiakov z rôznych prostredí. Vyzýva na jasnú zmenu kurzu v migračnej politike s cieľom odbremeniť školský systém. Bez cielených opatrení na kontrolu prílevu žiakov, ktorí sa nevedia začleniť alebo sa integrujú ťažko, by podľa jeho názoru zostali vzdelávacie opatrenia neúčinné.
Na nadchádzajúci školský rok 2023/24 bola do finančného vyrovnania zahrnutá administratívna pomoc doplnená o federálne spolufinancovanie až do výšky 15 miliónov eur na školský rok. V spolupráci so spolkovými krajinami by tieto prostriedky mohli financovať školskú sociálnu prácu až 700 zamestnancov na plný úväzok. V aktuálnom školskom roku je už 65 školských sociálnych pracovníkov a 32 sociálnych pedagógov spolufinancovaných federálnou vládou, pričom zodpovednosť za školskú sociálnu prácu nesú predovšetkým odbory starostlivosti o deti a mládež spolkových krajín.
Okrem toho podporuje školopovinné aj 199 spolufinancovaných školských psychológov. Otázkou však zostáva, či zavedenie laterálnych študentov v súčasnej podobe dokáže udržateľne vyriešiť dlhodobé výzvy vo vzdelávacom systéme. Vo vzduchu zostáva Brücklovo varovanie, že súčasné prístupy nie sú dostatočné.
Celkovo z diskusie vyplýva, že vzdelávacia politika v Rakúsku čelí veľkým výzvam, ktoré treba riešiť nielen zvýšením počtu učiteľov, ale aj strategickými reformami.