Suche
Mein Konto
USA a Irán: Diplomacia v jadrovom spore – rokovania v Ríme!
Budúce jadrové rozhovory medzi USA a Iránom v piatok v Ríme: optimizmus napriek existujúcim rozdielom v otázke jadrového programu.
USA a Irán: Diplomacia v jadrovom spore – rokovania v Ríme!
V piatok 21. mája 2025 sa v Ríme uskutoční piate kolo rokovaní o kontroverznom jadrovom spore medzi USA a Iránom. Oznámil to ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Busaidi na platforme X. Omán preberá úlohu sprostredkovateľa v týchto rozhovoroch, ktoré sú v posledných mesiacoch čoraz dôležitejšie.
Na začiatku rozhovorov medzi oboma stranami vládla určitá miera optimizmu. Po poslednom stretnutí v Maskate sa však objavili výrazné rozdiely. Analytik Gregory Brew z Eurasia Group poznamenal, že pokračovanie rozhovorov by nebolo prekvapivé napriek existujúcim nezhodám. Zdôraznil však, že bez dohody o kľúčovej otázke zostáva komplexná dohoda nepravdepodobná.
sporným bodom rokovaní
Hlavným bodom sporu v iránskom jadrovom programe je jeho využitie. Irán trvá na tom, že jeho program je výlučne na civilné účely, zatiaľ čo západné vlády, najmä Spojené štáty, sa obávajú, že Irán pracuje na výrobe jadrovej bomby. Tieto obavy boli ešte živšie, keď americký prezident Donald Trump pohrozil Iránu vojenskou silou, ak rokovania zlyhajú.
V rámci viedenskej jadrovej dohody, podpísanej 14. júla 2015, sa Irán zaviazal výrazne obmedziť svoj jadrový program. Dohodu podpísali krajiny P5+1 (USA, Rusko, Čína, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko) a Európska únia s cieľom kontrolovať iránsky jadrový program a postupne zrušiť ekonomické sankcie. Táto dohoda nadobudla platnosť 20. januára 2016 a bola schválená rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2231.
Dôsledky odstúpenia USA od dohody
Nádeje na dlhodobé riešenie však boli výrazne narušené, keď Trump v roku 2018 jednostranne odstúpil od paktu a uvalil na Irán nové sankcie. Tieto sankcie sa dotkli nielen priamo Iránu, ale aj všetkých krajín a spoločností, ktoré s Iránom obchodovali. Po stiahnutí USA začala narastať aj iránska jadrová aktivita: Irán v júli 2019 prekročil limity pre nízko obohatený urán a v januári 2020 vyhlásil, že už nebude dodržiavať záväzky dohody.
Porušovanie jadrových zbraní zo strany Iránu a zvýšenie obohacovania až na 60 % výrazne podkopali medzinárodnú dôveru. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) do polovice roka 2019 potvrdila, že Irán plní svoje záväzky vyplývajúce z dohody, ale odvtedy sa situácia dramaticky zhoršila. Kritici dohody, ako sú Spojené štáty, Izrael a Saudská Arábia, už od začiatku vyjadrovali obavy, že Irán by mohol napriek svojim záväzkom pracovať na jadrových zbraniach.
Federálna vláda a ďalší medzinárodní aktéri sa naďalej snažia nájsť diplomatické riešenie. Možnosť návratu americkej vlády pod vedením prezidenta Bidena k dohode v rozhodujúcej miere závisí od návratu Iránu k dodržiavaniu zmluvných záväzkov. Rokovania vo Viedni sa naposledy uskutočnili od apríla do júna 2021 a od novembra 2021 do marca 2022, no narušilo ich odmietnutie kompromisných balíčkov zo strany Iránu. V rokovaniach nedošlo k žiadnemu pokroku a medzinárodné spoločenstvo pozorne sleduje vývoj.
Vzhľadom na súčasnú situáciu a existujúce rozdiely sa bude výsledok ďalšieho kola rokovaní v Ríme sledovať s osobitnou pozornosťou. Uvidí sa, či zúčastnené strany dokážu dosiahnuť dohodu, ktorá by mohla poskytnúť trvalé riešenie jadrového sporu.