Kopec, kde by myšlienka palestínskeho štátu mohla zlyhať

Kopec, kde by myšlienka palestínskeho štátu mohla zlyhať

Jabal al-Baba, Západný breh – V palestínskej dedine s výhľadom na Jeruzalem Atallah Mazara’a uvažuje o svojom dlhom sne. Jeho beduínska dedina Džabal al-Baba leží v geografickom strede okupovaného Západného brehu Jordánu medzi severnou a južnou časťou budúceho palestínskeho štátu. Ale s každým ďalším dňom sa zdá, že tento sen rastie ďalej do diaľky.

Hrozba, ktorú predstavuje izraelská politika osídľovania

Krajne pravicový izraelský minister financií Bezalel Smotrich minulý týždeň oznámil konečný súhlas s výstavbou tisícok nových bytov na rozšírenie izraelskej osady Ma'ale Adumim. Tento projekt by Rozrežte Západný breh na dve časti – plán známy ako E1.

Vplyv na palestínske obyvateľstvo

Smotrich dal jasne najavo, že jeho cieľom je zničiť perspektívu palestínskeho štátu. Povedal: "Palestínsky štát nebude vymazaný heslami, ale činmi." Minister má v úmysle toto územie skonfiškovať, aby zabránil vytvoreniu palestínskeho štátu. "Náš osud je neistý, nielen môj, ale každého dieťaťa, každej ženy, každého jednotlivca. Obávam sa," povedala CNN šéfka dedinského výboru Mazara'a.

Podľa Jeruzalemského Governorátu Palestínskej samosprávy asi 7000 Palestínčanom v 22 beduínskych komunitách hrozí nútené presídlenie, ktoré ohrozuje plán E1.

Život v Jabal al-Baba

Jabal al-Baba je jednou z týchto komunít, kde žije 80 rodín, spolu 450 Palestínčanov. V dedine žije približne 3000 zvierat, ktoré sú základom spôsobu života beduínskych pastierov. Keď Mazara'a prechádza po domoch, ktoré môžu byť kedykoľvek zbúrané, ukazuje na susednú židovskú osadu Ma'ale Adumim a hovorí: "Prítomnosť beduínov v tejto krajine dopĺňa a obohacuje prírodu, na rozdiel od prítomnosti osád."

Izrael dobyl Západný breh vo vojne proti Jordánsku v roku 1967 a potom tam začal budovať židovské osady, ktoré sú podľa medzinárodného práva a OSN a veľkej časti medzinárodného spoločenstva považované za nezákonné. OSN považuje Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem za okupované územie, ktoré Palestínčania hľadajú pre budúci štát. Mnohí považujú osady za najväčšiu prekážku palestínskej štátnosti, keďže mnohé židovské komunity sa rozširujú okolo palestínskych populačných centier, často na palestínskej pôde v súkromnom vlastníctve.

Boj za práva beduínov

„Tieto rodiny sú tu odjakživa, od roku 1967,“ hovorí Mazara’a. "Boli tu ešte pred vybudovaním osád. Ako beduína je pre mňa dôležité zostať v tejto oblasti. Nie je na Izraeli, aby mi diktoval môj život v inej oblasti."

Snahy o zničenie vyhliadok na palestínsky štát sú otvoreným cieľom Becalela Smotricha a ďalších členov kabinetu premiéra Benjamina Netanjahua. Dlhodobo sa zasadzuje za rozširovanie židovských osád. V jednom unikol zvukový záznam z júna 2024 Smotrich uviedol, že spôsob, ako zabrániť palestínskemu štátu, ktorý by mohol ohroziť Izrael, je rozvoj židovských osád. "Cieľom je zmeniť DNA tohto systému v priebehu mnohých, mnohých rokov."

Budúcnosť beduínov a vplyv izraelskej politiky

Po víťazstve amerického prezidenta Donalda Trumpa vo voľbách mal Smotrich na starosti prípravy anexie osád na Západnom brehu Jordánu. Pre Knesset povedal, že Trumpovo víťazstvo "prináša dôležitú príležitosť pre štát Izrael". „Jediný spôsob, ako odstrániť hrozbu palestínskeho štátu,“ povedal Smotrich, „je uplatniť izraelskú suverenitu nad všetkými osadami v Judei a Samárii,“ biblický termín, ktorý Izrael používa na opis Západného brehu.

Južne od dediny leží rušné palestínske mesto Al-Eizariya, ktoré hraničí s východným Jeruzalemom. Je to dynamická komunita s trúbiacimi klaksónmi a rušnými ulicami, ktoré slúžia jej komerčným potrebám. Niektorí z presídlených beduínov by sa museli presťahovať do mesta. Mohammad Mattar, predstaviteľ mestskej samosprávy, povedal, že toto bude pre beduínov úplne iný svet v neistom prostredí, kde si nemôžu zarobiť na živobytie ani pásť svoje zvieratá.

V súvislosti s výstavbou osady E1 Izrael podľa organizácie Peace Now, ktorá pozorne sleduje rozširovanie osád, plánoval aj cestu, ktorá by viedla priamo cez Al-Eizariya a vytvorila oddelené trasy pre Izraelčanov a Palestínčanov okolo osady.

Reakcie na nútené presídlenie

Keď CNN navštívila mesto, Mattar informoval o 112 príkazoch na demoláciu vydaných majiteľom obchodov, pričom lehota na vysťahovanie už vypršala. V tichých rozhovoroch sa znepokojení Palestínčania pýtali, či sú nejaké správy o tom, čo sa bude diať ďalej. Niektorí sa už rozhodli znížiť svoje straty a zatvorili svoje podniky hneď, ako dostali príkazy, bez vyhliadok na kompenzáciu. Iní, ktorí už takéto hrozby zažili, sa rozhodli zostať.

"Čakajú na Boží zásah alebo vládny zásah, aby zastavili tento projekt," povedal Mattar.

Obyvatelia uviedli, že Al-Eizariya je považovaná za „potravinový kôš“ pre mesto Jeruzalem. Má najväčší nákupný trh na Západnom brehu, ktorý spája sever s juhom. Ak sa plánovaná cesta Izraela postaví, budú musieť hľadať svoje potreby inde, čím sa to skomplikuje a predraží. Majitelia obchodov sa obávajú, že ich úspory budú vyčerpané.

Nádeje na zásah USA

"Investoval som sem všetky svoje peniaze. Ak všetko zničia, nebudem mať čo robiť. Mám 65 rokov. Dúfam, že to neurobia," povedal Abdullah, ktorý v tejto oblasti prevádzkuje supermarkety a reštauráciu, keď zadržiaval slzy. "Dúfame, že (americký) prezident (Donald) Trump sa zapojí a zastaví to."

Počas prvého Trumpovho funkčného obdobia jeho administratíva predstavila víziu, ktorá sa stala známou ako „dohoda storočia“. Trumpov plán vágne spomínal časti východného Jeruzalema ako hlavné mesto palestínskeho štátu. Od opätovného nástupu do úradu však Trump o tomto dlho spiacom pláne takmer nehovoril.

Boj za mier a riešenie konfliktu

Hagit Ofran je izraelská mierová aktivistka a spoluriaditeľka organizácie Settlement Watch at Peace Now. Monitoruje izraelské osady a už desaťročia vystupuje proti izraelskej okupácii Západného brehu. "Takmer dvojročná ofenzíva Izraela v Gaze sťažila zameranie pozornosti ľudí na Západný breh," povedala CNN.

"Bojujeme za ukončenie vojny v Gaze a ukončenie okupácie na Západnom brehu. Je to tu šialený svet," dodala. Ofran si všimol výstavbu cesty na uľahčenie pohybu pre obyvateľov osady E1 a vysvetlil, že to fakticky uzavrie centrum Západného brehu pre Palestínčanov a bude kontrolovať ich pohyb. Palestínske domy by boli zbúrané a komunity izolované.

Dlhodobá perspektíva pre Palestínčanov

"Neviem, ako budú mať prístup do oblastí, kam sa bežne dostanú. Závisí to od dobrej vôle tejto vlády, ktorá Palestínčanom žiadnu dobrú vôľu neprejavila," povedala. "Nedokážu rozvinúť životaschopnú ekonomiku, nieto ešte štát. Pre Palestínčanov bude nemožné mať hlavné mesto vo východnom Jeruzaleme."

Pre niektorých Palestínčanov nedávne konečné schválenie osady E1 nezmazalo myšlienku palestínskeho štátu, keďže Izrael to už dlho robil vytváraním faktov na mieste. „Ak sa pozriete na osady, ktoré sú teraz všade, je nemožné vytvoriť palestínsky štát s geografickou kontinuitou,“ povedal Khalil Toufakji, palestínsky kartograf, ktorý monitoruje izraelské osady od roku 1983.

Poznamenal, že hoci tento krok znamená koniec palestínskej budúcnosti, jej zánik je už dávno potvrdený. "(Izraelská vláda) využila udalosti zo 7. októbra a prezidenta Trumpa na realizáciu svojich plánov."

Späť na kopci, pod veľkým stromom v popoludňajšom vetre, sa Mazara’a pozerá na svoju dedinu, nie je si istý, či to bude aj zajtra jeho domov. "Nie je to len o mojom živote, je to o mojich spomienkach a mojom detstve. Poznám každý kút tejto oblasti," povedal. "Jabal al-Baba nie je len koncom snov beduínov, ktorí tu žijú, ale aj koncom každého palestínskeho sna o štáte v budúcnosti."