Rakúsky obchod prekvitá: USA ako kľúčový partner pre investície!

Rakúsky obchod prekvitá: USA ako kľúčový partner pre investície!

4. júna 2025 predstavili AmCham a Accenture komplexnú štúdiu o transatlantických obchodných vzťahoch medzi Rakúskom a USA. Táto práca vznikla v spolupráci s renomovaným ekonomickým výskumným ústavom Economica. Výsledky ukazujú, že USA nie sú len predajným trhom, ale aj dôležitým investičným trhom pre Rakúsko. Exportný trh do USA v roku 2024 rástol a americké spoločnosti sa na hrubom domácom produkte (HDP) Rakúska podieľali 2,5 %. USA zostávajú druhým najväčším obchodným partnerom krajiny.

Objem exportu do USA vzrástol zo 14,7 miliardy eur v predchádzajúcom roku na 16,2 miliardy eur. To vedie k zvýšeniu podielu USA na celom rakúskom exporte zo 7,4 % na 8,5 %. Rakúsko má už viac ako 20 rokov tiež kladnú obchodnú bilanciu s prebytkom 8,5 miliardy eur. Pozoruhodný je najmä nárast exportu služieb, ktorý sa vyšplhal z 1,3 miliardy eur v roku 2000 na 3,4 miliardy eur v roku 2024.

Obchodná bilancia a investície

Štúdia však tiež ukazuje, že Rakúsko má obchodný deficit v sektore služieb, predovšetkým kvôli americkému exportu v oblasti finančných služieb, ako aj právnych a ekonomických služieb. Rakúske korporácie investovali v roku 2024 v USA pôsobivých 23,7 miliardy eur. Priame zahraničné investície (PZI) z USA v Rakúsku zároveň dosahujú 16,8 miliardy eur.

Pokiaľ ide o clá, v štúdii sa uvádza, že Rakúsko generuje colné príjmy z dovozu z USA vo výške 148 miliónov eur, čo zodpovedá priemernej colnej sadzbe 1,88 %. Na druhej strane, USA dostávajú 188 miliónov eur z dovozu z Rakúska s priemernou colnou sadzbou 1,05 %. Už teraz je jasné, že EÚ v mnohých kategóriách produktov uplatňuje vyššie colné sadzby ako USA.

Účinky colnej politiky

Americké colné politiky by však mohli mať výrazne negatívny vplyv na spoločnosti z EÚ. Ako vysvetľuje DIW, ovplyvnení sú nielen priami vývozcovia, ale aj spoločnosti, ktoré dodávajú suroviny, komponenty alebo služby vyvážajúcim spoločnostiam. Simulácie ukazujú, že paušálne clo vo výške 25 % na tovar z EÚ by mohlo z dlhodobého hľadiska znížiť vývoz do USA o polovicu. Kľúčové sektory ako farmaceutický priemysel, dopravné zariadenia a elektronika by boli obzvlášť ťažko zasiahnuté.

To by mohlo spôsobiť pokles reálneho HDP EÚ v priemere o 0,25 %. Nemecko by mohlo zaznamenať pokles približne o 0,33 %. Na zmiernenie týchto ekonomických škôd sa odporúča prehĺbiť obchodné vzťahy s ostatnými partnermi voľného obchodu, ako sú Kanada, Mexiko, Japonsko a Južná Kórea, aby sa znížila závislosť na dopyte USA.

V európskom politickom kontexte sa o transatlantických vzťahoch diskutuje od znovuzvolenia Donalda Trumpa v novembri 2024. Vplyv týchto ciel bol stredobodom diskusie v Európskom parlamente 12. februára 2025, kde poprední europoslanci zdôraznili dôležitosť pokračujúcej spolupráce. Maroš Šefčovič, člen Európskej komisie, kritizoval americké clá ako škodlivé pre podniky a spotrebiteľov, zatiaľ čo Bernd Lange upozornil na možnosť proticiel, aby sa zabezpečil pred možnými dopadmi.

Okrem toho sa zdôrazňuje význam otvoreného a spravodlivého medzinárodného obchodu. Adam Szłapka, poľský minister pre európske záležitosti, vyzval členov EÚ, aby podporili obchodnú politiku založenú na pravidlách. Tieto výzvy zdôrazňujú potrebu novej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA, aby sa obchodné vzťahy dostali na stabilnejší základ a chránili hospodárske záujmy oboch partnerov.