Izrael sa Iránu vyhráža zabitím jeho vodcu – možné následky

Izrael sa Iránu vyhráža zabitím jeho vodcu – možné následky

Keď americký prezident Donald Trump zvažuje pripojiť sa k izraelskému útoku na Irán, narastajú otázky, či by takýto zásah mohol viesť k zmene režimu v Teheráne. Takýto výsledok riskuje rozdelenie krajiny a zaslanie otrasov cez región. Odborníci varujú, že Irán, poznačený dlhoročnými separatistickými hnutiami bojujúcimi o moc a nezávislosť, môže v prípade pádu vlády čeliť vnútornej fragmentácii a chaosu.

Napätie v Iráne a reakcie USA

Po správach o odmietnutí izraelského plánu zabiť ajatolláha Alího Chameneího Trump tento týždeň povedal, že najvyšší vodca Iránu je „ľahký cieľ“.

„Vieme presne, kde sa skrýva takzvaný ‚Najvyšší vodca‘,“ napísal Trump v utorok v príspevku na Truth Social. "Je to ľahký cieľ, ale v bezpečí - neexistuje spôsob, ako by sme ho dostali von (nie zabiť!), aspoň nie teraz."

Riziká zmeny režimu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tiež nevylúčil, že sa zameria na Chameneího a povedal, že smrť najvyššieho vodcu „neeskaluje konflikt, ale ho ukončí“. Minister obrany Israel Katz vo štvrtok povedal, že Chameneí by nemal "ďalej existovať" po tom, čo iránska raketa zasiahla nemocnicu v Izraeli.

Irán je národ s viac ako 90 miliónmi obyvateľov a má jednu z najstarších súvislých kultúr na svete. Napriek rôznorodej populácii etnických a náboženských skupín, ktoré sa v rôznych obdobiach usilovali o autonómiu, si islamská republika udržala svoje hranice do značnej miery stabilné už približne 100 rokov.

Komentáre izraelských a amerických predstaviteľov vyvolali špekulácie o tom, ako by Irán mohol vyzerať, keby Chameneího zabijú. Odborníci varujú, že krajina môže čeliť celému radu scenárov vrátane dažďových búrok či dokonca občianskej vojny.

Dôsledky zmeny režimu

86-ročný duchovný vládne Iránu ako jeho najvyššia autorita už viac ako 35 rokov a k moci sa dostal desaťročie po islamskej revolúcii v roku 1979, ktorá zvrhla monarchu podporovaného Spojenými štátmi. V priebehu rokov si upevnil moc a vládol tvrdou rukou podľa prísnej islamskej legislatívy. Potlačil vlnu za vlnou protestov požadujúcich sociálne slobody a rozšíril dosah Iránu ďaleko za jeho hranice prostredníctvom siete zástupných milícií.

Nie je isté, či Chameneí zomrie a kto by ho mohol nahradiť. Najvyššieho vodcu volí doživotne 88-členné zhromaždenie expertov a nemenuje oficiálneho nástupcu. Nie je jasné, kto by mohol byť nástupcom Chameneího, ale tento proces by mohol prilákať separatistické skupiny, ktoré už dlho prechovávajú antipatiu k islamskej republike.

Izrael už zabil niekoľko kľúčových postáv iránskej armády a experti tvrdia, že režim je teraz najslabší. Trita Parsi, viceprezidentka Quincyho inštitútu vo Washingtone, D.C. uviedla, že zmena režimu si bude vyžadovať, aby Izrael alebo Spojené štáty mali na mysli osobu, ktorá by nahradila Chameneího a poslala do krajiny vojakov.

Úloha Rezu Pahlaviho

Postava, ktorú by Izrael pravdepodobne uprednostnil, je Reza Pahlavi, syn zvrhnutého iránskeho panovníka so sídlom v USA, ktorý bol zosadený v roku 1979. Pahlavi podporuje izraelské činy, čím si vyslúžil pochvalu od niektorých z iránskej diaspóry, ale aj obvinenia zo zrady od mnohých iných. „Čoskoro v Teheráne,“ napísal izraelský minister pre záležitosti diaspóry Amichai Chikli v piatok na X a zdieľal obrázok, ako si podáva ruku s usmievavým Pahlavim. Pahlaví pre BBC News povedal, že konflikt Izraela s Iránom je príležitosťou na zvrhnutie iránskeho režimu.

Stabilita a riziko chaosu

Ak bude najvyšší vodca zabitý a Rada strážcov odloží vymenovanie nástupcu, riziko nestability sa môže zvýšiť, varujú odborníci. Možným dôsledkom Chameneího zabitia by mohol byť úplný kolaps režimu. Parsi zdôraznil: „Kolaps režimu znamená zvrhnutie štátu a umožnenie rozvinutia následného chaosu.

Ak padne iránsky režim, mohlo by nasledovať niekoľko scenárov, ktoré by neboli na prospech Spojených štátov ani susedných krajín. Hamed Mousavi, docent medzinárodných vzťahov na univerzite v Teheráne, varoval, že vojenské zásahy „zriedka vedú k demokratizácii“. "Pozrite si príklad Iraku a Afganistanu... Obe krajiny sú dlhé roky nestabilné," povedal Musáví a dodal, že Irán je "ešte komplikovanejší" ako tieto štáty.

Vplyv na etnické skupiny v Iráne

Irán má rôznorodú populáciu vrátane Peržanov, Azerbajdžancov, Arabov, Balúčov a Kurdov. Počas desaťročia trvajúcej Chameneího vlády sa islamská republika vo veľkej miere snažila kontrolovať občianske a etnické nepokoje, a to aj napriek tomu, že niektoré skupiny trpeli zneužívaním. Podľa Amnesty International minulý rok čelili menšiny diskriminácii v prístupe k vzdelávaniu, zamestnaniu, adekvátnemu bývaniu a politickým funkciám.

Azerbajdžanci tvoria približne 16 % celkovej populácie Iránu a sú najväčšou a najintegrovanejšou menšinou v Islamskej republike, no napriek tomu zažili nerovnosť. Arabi, ktorých počet dosahuje až 4 milióny ľudí, tiež čelili v priebehu rokov marginalizácii. Balochovia, skupina kmeňov, ktoré hovoria jazykom Balochi, tvoria takmer 5 miliónov obyvateľov Iránu. Prevažne sunnitská skupina zasahuje do susedného Pakistanu a Afganistanu, čo zvyšuje možnosť, že separatistické konflikty by sa mohli preniesť cez hranice.

Ďalšou etnickou skupinou sú Kurdi, ktorí tvoria približne 10 % iránskej populácie a žijú najmä na hraniciach s Irakom a Tureckom. Podľa Amnesty čelia hlboko zakorenenej diskriminácii. Kurdské povstanie v Iráne by tiež spôsobilo veľké obavy susedom Iraku a Turecku, v ktorých sú početné kurdské menšiny usilujúce sa o nezávislosť. Ak padne iránsky režim, „by sa očakávala podpora etnických separatistických skupín zo strany Izraelčanov a možno aj USA,“ komentoval Parsi a varoval pred situáciou, v ktorej budú v boji proti separatistom zničené zvyšky štátu.

Fatemeh Haghighatjoo, výkonný riaditeľ Nenásilnej iniciatívy za demokraciu a bývalý iránsky zákonodarca, ktorý je proti súčasnému režimu, vyjadril obavy, že Irán by v prípade pádu súčasnej vlády mohol upadnúť do občianskeho konfliktu. "Chcem sa oslobodiť od tohto režimu. Som opozícia," povedala pre CNN. "Najväčšie obavy mám z toho, že... vidím známky občianskej vojny."