Izrael ohrozuje Irán zabíjaním hlavy - možnými dôsledkami

Izrael ohrozuje Irán zabíjaním hlavy - možnými dôsledkami

Zatiaľ čo prezident USA Donald Trump uvažuje o vstupe do iránskeho izraelského útoku, stále viac otázok sa objaví, či takýto zásah môže viesť k zmene režimu v Teheráne. Takýto výstup predstavuje riziko rozdelenia krajiny a zaslania nárazových vĺn cez región. Odborníci varujú, že Irán, ktorý je charakterizovaný dlhými separatistickými hnutiami, sa bojuje o moc a nezávislosť, ak by vláda spadala, bojuje za moc a nezávislosť.

napätie v Iráne a reakcie USA

After reporting on the rejection of an Israeli plan to kill Ayatollah Ali Khamenei, Trump explained this week that the Najvyšší sprievodca Irans je „ľahký cieľ“.

„Presne vieme, kde sa skrýva tzv. „Je to ľahký cieľ, ale tam tam bezpečný - za žiadnych okolností ho nezabijeme (nezabijeme!), Aspoň nie teraz.“

Riziká zmeny režimu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tiež nevylučoval Khameneiho a vyjadril, že smrť najvyššieho sprievodcu „konflikt nebude eskalovať, ale skončí“. Vo štvrtok minister obrany Izrael Katz uviedol, že Khamenei by nemal „pokračovať“ po tom, čo sa iránska raketa stretla s nemocnicou v Izraeli.

Irán je národ s viac ako 90 miliónmi ľudí a má jednu z najstarších nepretržitých kultúr na svete. Napriek rôznorodej populácii etnických a náboženských skupín, ktoré hľadali autonómiu v rôznych časoch, islamská republika zachovala svoje limity do značnej miery približne 100 rokov.

Pripomienky Izraelského a amerických úradníkov vyvolali špekulácie o tom, ako by mohol vyzerať Irán, keď je zabitý Khameni. Odborníci varujú, že krajina by mohla byť konfrontovaná s množstvom scenárov vrátane úlomkov alebo dokonca občianskej vojny.

Dôsledky zmeny režimu

86-ročný klerik vládol Iránu viac ako 35 rokov ako najvyššia autorita a prišiel k moci desať rokov po islamskej revolúcii v roku 1979, ktorá padla panovník podporovaný Spojenými štátmi. V priebehu rokov konsolidoval moc a vládol tvrdou rukou podľa prísnych islamských právnych predpisov. Depresívny vlna protestov, ktoré požadovali sociálne slobody, a rozšíril dosah Iránu ďaleko za jeho hranice sieťou reprezentatívnych milícií.

Či zomrie Khamenei a kto by ho mohol nahradiť, je neisté. Najlepší sprievodca vyberá na celý život 88 členov a nedáva oficiálneho nástupcu. Nie je jasné, kto by mohol uspieť v Khamenei, ale tento proces by mohol prilákať separatistické skupiny, ktoré majú dlho nepáči Islamská republika.

Izrael už zabil niekoľko kľúčových ľudí v iránskej armáde a odborníci tvrdia, že režim je teraz najslabší. Trita Parsi, viceprezidentka Quincy Institute vo Washingtone, D.C., uviedla, že zmena režimu bude vyžadovať, aby Izrael alebo Spojené štáty mali na mysli osobu, ktorá nahradila Khameni a poslala jednotky do krajiny.

Úloha Reza Pahlavi

Obrázok, ktorý by Izrael pravdepodobne uprednostnil, je Reza Pahlavi, syn zosadeného iránskeho panovníka, ktorý bol depresívny v Spojených štátoch, ktorý bol v roku 1979 zosadený. „Čoskoro v Teheráne,“ zverejnil izraelský minister pre záležitosti Diaspora Amichai Chikli v piatok na X a zverejnil obrázok, na ktorom potriasa rukou s úsmevom Pahlavi. Pahlavi povedal BBC News, že izraelský konflikt s Iránom bol príležitosťou zvrhnúť iránsky režim.

Stabilita a riziko chaosu

Ak je zabitý najvyšší sprievodca a Rada Guardian oneskorí vymenovanie nástupcu, riziko nestability by sa mohlo zvýšiť, odborníci varujú. Možným dôsledkom zabitia Khameneisa by mohol byť úplný kolaps režimu. Parsi zdôraznila: „Zriadenie režimu znamená znížiť štát a nasledovať chaos.“

Ak by iránsky režim padal, mohlo by nasledovať niekoľko scenárov, čo by nebolo výhodou USA alebo susedných krajín. Hamed Mousavi, mimoriadny profesor medzinárodných vzťahov na Teheránskej univerzite, varoval, že vojenské zásahy „zriedka vedú k demokratizácii“. „Pozri príklad Iraku a Afganistanu ... Obe krajiny boli už mnoho rokov nestabilné,“ povedal Mousavi a dodal, že Irán je „ešte komplikovanejší“ ako tieto krajiny.

Účinky na etnické skupiny v Iráne

Irán má rozmanitú populáciu, vrátane Persera, Azerbajdžanskej, Arabov, Baloch a Kurdov. Pod Khamenismi desaťročia vlády sa Islamská republika do značnej miery pokúsila ovládať civilistické a etnické nepokoje, napriek zneužívaniu, ktoré niektoré skupiny zažili. Menšiny boli diskriminované v ich prístupe k vzdelaniu, zamestnávaniu, primeranému životnému priestoru a politickým úradom, ako informovala Amnesty International minulý rok.

Azerbajdžánčania tvoria asi 16 % z celkovej populácie Iránu a sú súčasťou najväčšej a najlepšie integrovanej menšiny v islamskej republike, napriek tomu však zažili nerovnosti. Arabi, ktorí počítajú až 4 milióny ľudí, boli v priebehu rokov ovplyvnení marginalizáciou. Baloch, skupina kmeňov, ktoré hovoria jazykom Balochi, tvoria takmer 5 miliónov iránskej populácie. Prevažne sunnitská skupina sa rozširuje do susedného Pakistanu a Afganistanu, ktorý obsahuje možnosť, že separatistické konflikty prenikajú cez hranice.

Ďalšou etnickou skupinou sú Kurdovia, ktorí tvoria asi 10 % iránskej populácie a usadia sa hlavne na hraniciach Iraku a Türkiye. Ako uvádza Amnesty, sú vystavení hlboko zakorenenej diskriminácii. Kurdské povstanie v Iráne by bolo tiež veľkým záujmom pre susedov Iraku a Türkiye, ktoré majú veľké kurdské menšiny s snahou o nezávislosť. Ak iránsky režim padá, „s podporou etnických separatistických skupín zo strany Izraelčanov a možno aj Spojených štátov,“ komentoval Parsi a varoval pred štátom, v ktorom by sa zvyšky štátu vtierali v boji proti separatistom.

Fatemeh Haghighatjoo, generálny riaditeľ nenásilnej iniciatívy pre demokraciu a bývalí iránski poslanci, ktorí odmieta súčasný režim, vyjadrili obavy, že Irán by sa mohol zasunúť do konfliktu občanov, ak sa súčasná pravidlo dostane. „Chcem sa oslobodiť od tohto režimu. Som opozícia,“ povedala v rozhovore pre CNN. „Moje najväčšie znepokojenie je ... vidím príznaky občianskej vojny.“