NASA varuje: Život na Zemi sa skončí o miliardu rokov!
NASA a Toho University odhaľujú, že Zem sa stane neobývateľnou za miliardu rokov. Štúdia varuje pred stratou kyslíka.

NASA varuje: Život na Zemi sa skončí o miliardu rokov!
Nedávna štúdia superpočítača NASA poskytla významný pohľad na to, kedy by sa život na Zemi mohol skončiť. Podľa vedcov, ktorí spolupracovali s Toho University v Japonsku, sa Zem stane neobývateľnou približne za miliardu rokov. Hlavným dôvodom je zvyšujúca sa svietivosť Slnka, ktorá postupne povedie k extrémnym povrchovým podmienkam, ktoré znemožnia život. To znamená, že koniec života na Zemi sa očakáva okolo roku 1 000 002 021, keď hladina kyslíka v atmosfére dramaticky klesne, čo už dosiahlo kritický bod, porovnateľný s podmienkami pred veľkou kyslíkovou katastrofou asi pred 2,4 miliardami rokov.
Vedci sa obávajú, že nárast slnečného žiarenia bude mať za následok zvýšené odbúravanie oxidu uhličitého. To ovplyvňuje produkciu kyslíka v rastlinách, čo v konečnom dôsledku vedie k výraznej strate kyslíka. Štúdia naznačuje, že najväčším problémom nebudú extrémne horúčavy, ale skôr úbytok životne dôležitého kyslíka, ktorý zanechá Zem v neobývateľnom stave. Antropogénne faktory a možné dopady asteroidov neboli v tejto štúdii zohľadnené, čo jasne kladie dôraz na procesy prirodzeného vývoja. Vedecké dôkazy zdôrazňujú potrebu preventívnych opatrení na boj proti účinkom zmeny klímy.
Vplyv klimatických zmien
Zmena klímy spôsobená človekom je zároveň urýchľujúcim faktorom. Globálne otepľovanie vedie k masívnym zmenám, ktoré sú viditeľné už dnes. Podľa vedcov z NASA bude mať toto zvýšenie teploty v kombinácii s klesajúcim limitom kyslíka za následok drastické zmeny v zemskej atmosfére. Tieto zmeny sú postupné a nezvratné a sú už predzvesťou zvýšenej intenzity slnečných búrok a výronov koronálnej hmoty. Tieto javy majú priamy vplyv na magnetické pole Zeme a prispievajú k ďalšiemu znižovaniu atmosférického kyslíka.
S cieľom čeliť hroziacim výzvam sa zintenzívňuje výskum s cieľom nájsť obývateľné planéty vo vesmíre. Technológie ako uzavreté systémy na podporu života a umelé biotopy sa čoraz viac považujú za možné prístupy k zabezpečeniu prežitia ľudí. Plány na dlhodobú kolonizáciu vesmíru, vrátane misií na Mars od NASA a SpaceX, sú na programe dňa.
Prognózy do budúcnosti
Správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy predstavuje päť možných scenárov do budúcnosti, pričom sa zameriava na rôzne sociálno-ekonomické cesty a ich vplyv na emisie. Tieto scenáre siahajú od optimistických (SSP1) po pochmúrne (SSP3 a SSP5), pričom optimistické varianty sú v súlade s Parížskou dohodou. Drastické zníženie fosílnych palív by mohlo viesť k tomu, že globálne emisie do polovice 21. storočia dosiahnu nulu.
- SSP1-1,9 (optimistisch)
- SSP1-2,6 (optimistisch)
- SSP2-4,5 (moderat)
- SSP3-7,0 (düster)
- SSP5-8,5 (absurd)
Podľa týchto scenárov sa zvýšenie teploty môže do konca storočia pohybovať medzi 1,4 °C a 2,7 °C. Optimistické predpoklady ponúkajú perspektívu silného ekonomického rastu a zlepšenia životnej úrovne, zatiaľ čo strašné scenáre predpovedajú katastrofické dopady klimatickej krízy. Vzhľadom na tento vývoj si budúci vývoj vyžaduje radikálne prehodnotenie globálnej komunity, najmä pokiaľ ide o emisie.
Hlásené súhrnne kosmo.at, bgr.com a nationalgeographic.de o alarmujúcich výpočtoch a prognózach týchto komplexných štúdií.