Genetika a hudba: Prečo je pôžitok z melódií čiastočne dedičný!

Genetika a hudba: Prečo je pôžitok z melódií čiastočne dedičný!

Aktuálna štúdia Inštitútu Maxa Plancka pre psycholingvistiku a empirickú estetiku vrhá nové svetlo na neuveriteľne zložitý vzťah medzi genetikou a pôžitkom z hudby. Štúdia publikovaná v renomovanom časopisePrírodné komunikáciePublikovaný má za cieľ objasniť, prečo si niektorí ľudia užívajú hudbu intenzívnejšie ako iní. S databázou viac ako 9 000 párov dvojčiat a spoluprácou s Karolinska Institute vo Švédsku ponúka výskum hlbší pohľad na biologický základ vnímania hudby.

Výsledky ukazujú, že viac ako polovica, konkrétne 54 percent, rozdielov v pôžitku z hudby je podmienená geneticky. To znamená, že pôžitok z hudby nie je založený len na naučených zručnostiach alebo osobných preferenciách, ale je ovplyvnený aj špecifickými genetickými faktormi. Ako poznamenávajú autori štúdie, v spôsobe, akým ľudia vnímajú hudobné zvuky, zohrávajú úlohu vrodené aj environmentálne prvky.

Prehľady výskumu

Výskum tiež konkrétne naznačuje, že rôzne aspekty pôžitku z hudby, ako sú emócie, hranie s hudbou alebo tanec do rytmu, sú ovplyvnené rôznymi génmi. Z toho vyplýva, že preferencia hudby a schopnosť rozoznávať hudobné štruktúry nie je len otázkou osobného vkusu, ale má genetické korene. Tieto zistenia sú dôležité nielen pre hudobnú vedu, ale otvárajú aj nové perspektívy pre kognitívnu vedu.

Okrem toho štúdia opisuje inovatívnu metódu výpočtu „polygénneho skóre“ pre zmysel pre rytmus (PGSrytmus). Toto skóre môže predpovedať všeobecnú muzikálnosť a súvisí s inými hudobnými schopnosťami. Vedci zistili, že genetické varianty, ktoré ovplyvňujú zmysel pre rytmus, ovplyvňujú aj schopnosť rozlišovať melódie a výšky. Ide to tak ďaleko, že PGSrytmus dokonca predpovedá tendenciu užívať si hudbu a aktívne sa do nej zapájať.

Ďalšie postrehy a výhľady

Štúdia okrem párov dvojčiat zahŕňa aj ďalšie aspekty skúseností v ranom detstve. Tieto vzťahy naznačujú, že genetické predispozície a faktory prostredia spolu dynamicky súvisia. Okrem pokroku dosiahnutého v základnom výskume bol spustený aj národný register dvojčiat s názvom „Gertrud“, ktorý má umožniť ďalší výskum interakcie genetických a environmentálnych vplyvov.

Stručne povedané, táto rozsiahla štúdia ukazuje, že pôžitok z hudby je zložitý problém s hlbokými biologickými koreňmi. Či už kvôli genetickým predispozíciám alebo vonkajším vplyvom – veda nás približuje k pochopeniu toho, ako hudbu cítime a prežívame.

Pre ďalšie informácie sa môžu páry dvojčiat, ktoré prejavia záujem, zaregistrovať na účasť na priekopníckych štúdiách www.gertrud.info registrovať.

Viac o štúdii a jej výsledkoch nájdete na Viedeň.at, ktorú vedú Inštitúty Maxa Plancka, a prehĺbte si svoje znalosti o prepojení genetiky a hudobných skúseností Estetika MPG ako aj Estetika MPG Kognitívna neuropsychológia.