Červený poplach: Rutte varuje pred Putinom a Si Ťin-pchingom ako dvojitú hrozbu!

Červený poplach: Rutte varuje pred Putinom a Si Ťin-pchingom ako dvojitú hrozbu!

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vydal v rozhovore pre New York Times alarmujúce varovania. Možnosť súčasného útoku Číny a Ruska vníma ako vážnu hrozbu pre globálnu bezpečnosť. Rutte zdôrazňuje, že koordinovaný postup oboch krajín by mohol priviesť svet na pokraj tretej svetovej vojny. Situácia sa považuje za mimoriadne napätú, najmä vzhľadom na rastúce napätie v indicko-pacifickej oblasti a vo východnej Európe. Podľa Rutteho by Čína mohla začať útok na Taiwan v rovnakom čase, ako Rusko zaútočí na územie NATO v Európe. Tento scenár ukazuje, že Západ môže byť strategicky oslabený vojnou na dvoch frontoch. Rutte preto vyzýva krajiny NATO na ostražitosť a komplexnú prípravu.

Varovania šéfa NATO prichádzajú na pozadí rastúcej spolupráce medzi Pekingom a Moskvou. Počas ukrajinskej vojny Čína podporovala vojnové úsilie Ruska. Rutte zdôrazňuje, že Čína môže požiadať Rusko o vojenskú pomoc v Európe v prípade útoku na Taiwan. To je obzvlášť znepokojujúce, keďže Rusko má teraz významné vojenské vzťahy s Čínou. V roku 2025 vycvičí Rusko na svojich vojenských základniach okolo 600 čínskych vojakov. Táto úzka vojenská spolupráca zahŕňa aj rozsiahle spoločné cvičenia, v ktorých sa Čína môže poučiť z bojových skúseností Ruska v ukrajinskom konflikte. Napriek tejto intenzívnej spolupráci v súčasnosti medzi oboma krajinami neexistujú žiadne formálne záväzky týkajúce sa vojenskej pomoci.

Strategický prístup a výzvy

Analýzy Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) ukazujú, že Čína je kľúčová pre ruskú vojnovú mašinériu, najmä v obrannom sektore. Čína dodáva Rusku základné technológie, komponenty a suroviny vrátane polovodičov, ktoré sú kľúčové pre vojenský priemysel. V roku 2023 bude 89 percent ruského dovozu mikročipov pochádzať z Číny. Vzhľadom na tento vývoj musia krajiny NATO urýchlene prehodnotiť svoje obranné stratégie. Rutte vyzýva na rýchlejšie opatrenia na boj proti dvojitej hrozbe zo strany Ruska a Číny.

Súčasná strategická koncepcia NATO, prijatá na madridskom summite v roku 2022, reaguje na ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine a zmeny globálnej bezpečnostnej situácie. Zaoberá sa predovšetkým bezpečnostno-politickými rizikami, ktoré predstavuje vzostup Číny, ktorý sa v koncepte NATO rieši po prvý raz. Rusko je označené za kľúčovú hrozbu a kolektívna obrana za najdôležitejšiu úlohu NATO. NATO sľubuje „brániť každý štvorcový meter územia aliancie“ a plánuje zvýšiť svoju prítomnosť v štátoch na východnom okraji.

Pripravte sa na hybridné hrozby

Vojenská stratégia NATO požaduje, aby bolo najmenej 500 000 vojakov pripravených na nasadenie do 30 až 180 dní, zatiaľ čo „model nových síl“ zahŕňa osemnásobné zvýšenie počtu rýchlo nasaditeľných jednotiek. Tento posun v stratégii je potrebný na riešenie rastúcej možnosti hybridných hrozieb vrátane kybernetických útokov a pokusov o destabilizáciu. Podľa súčasných hodnotení by sa článok 5 Severoatlantickej zmluvy mohol aktivovať, ak by sa kybernetické útoky rovnali ozbrojenému útoku. NATO však čelí výzve vyvinúť nejasné reakcie na nižšie úrovne poškodenia hybridných hrozieb.

Celkovo krajiny NATO čelia naliehavej potrebe preladiť svoje stratégie a zdroje, aby čelili hrozbám, ktoré predstavujú autoritárske režimy, ako aj výzvam vzostupu Číny. Geopolitické prostredie si vyžaduje rýchlu akciu a zvýšenú spoluprácu v rámci aliancie, aby sa zabránilo potenciálnej eskalácii konfliktov.