Suche
Mein Konto
FPÖ žiada tvrdšiu líniu: zrušte EDĽP ako ochranný štít pre imigrantov!
Deväť štátov EÚ požaduje prehodnotenie EDĽP, zatiaľ čo politička FPÖ Petra Stegerová kritizuje ÖVP. V centre pozornosti azylová politika.
FPÖ žiada tvrdšiu líniu: zrušte EDĽP ako ochranný štít pre imigrantov!
Deväť členských štátov EÚ nedávno podpísalo list vyzývajúci na reinterpretáciu Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP). Tento krok privítala europoslankyňa za EÚ Petra Steger z FPÖ, ktorá kritizovala súčasný výklad EDĽP ako bránenie účinným deportáciám nelegálnych prisťahovalcov. Táto požiadavka je súčasťou širšej politickej diskusie v Rakúsku a Európe o rovnováhe medzi ľudskými právami a národnou bezpečnosťou. Steger obvinil ÖVP z dvojitého metra a upozornil, že zodpovednosť by sa nemala prenášať na súdy. OTS uvádza, že…
Diskusia o EDĽP nie je v Rakúsku novinkou. Predseda federálnej strany FPÖ Herbert Kickl navrhol reformu dohovoru už v roku 2019, čo sa však vtedy stretlo s odporom. Steger, ktorý pôsobí aj vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), teraz požaduje zmeny právneho základu, aby sa predišlo prehnaným výkladom a umožnila sa prísnejšia azylová politika. Iróniu, že ÖVP vedie Beate Meinl-Reisinger, šéfka NEOS, ktorá predtým označila podobnú reinterpretáciu ako „bullshit policy“, Steger nespomenul.
Význam EDĽP v Rakúsku
Rakúsko vstúpilo do EDĽP v roku 1958 a od roku 1964 má štatút ústavného práva. To predstavuje osobitosť medzi 47 zmluvnými štátmi. Práva, ktoré možno odvodiť z EDĽP, sú priamo uplatniteľné na rakúske súdy a správne orgány. Spolkový kancelár vysvetľuje, že... Za monitorovanie EDĽP je zodpovedný Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. EDĽP má dynamický prístup a vykladá Dohovor ako „živý nástroj“, ktorého výklad vychádza zo súčasnej sociálnej a ekonomickej reality.
Rakúsko je zmluvnou stranou aj ďalších ľudskoprávnych dohovorov Rady Európy a usiluje sa o posilnenie ochrany ľudských práv. Zachovanie individuálneho práva na odvolanie sa na EDĽP je ústredným záujmom rakúskej vlády. Medzi medzinárodné záväzky patrí okrem iného ratifikácia Istanbulského dohovoru o boji proti násiliu páchanému na ženách, ktorá sa uskutočnila v roku 2014.
Ľudské práva v EÚ
EÚ aktívne podporuje ľudské práva a demokraciu vo svojich vonkajších vzťahoch a jej cieľom je formovať všetky politiky z hľadiska ľudských práv. Európsky parlament zdôrazňuje, že... EÚ má rôzne právne základy na podporu ľudských práv vrátane článkov 2 a 3 Zmluvy o EÚ, ktoré stanovujú hodnoty a ciele Únie. Strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu bol prijatý v roku 2012 a tretí akčný plán pre ľudské práva a demokraciu je platný do roku 2027.
EÚ sa tiež zasadzuje za dodržiavanie medzinárodného práva a využíva rôzne nástroje na riešenie otázok ľudských práv na medzinárodnej úrovni. Patria sem napríklad politické dialógy s viac ako 60 krajinami, volebné pozorovateľské misie a rozvoj stratégií pre jednotlivé krajiny na posilnenie ľudských práv.
Súčasná diskusia o EDĽP a jeho výklade tak odzrkadľuje zložité výzvy, ktorým štáty čelia v úsilí o zosúladenie národných záujmov a medzinárodných záväzkov. Súčasný výklad ľudských práv zostáva ústrednou témou v rámci EÚ a jej členských štátov.