Jadrové rokovania v Ríme: Iránske pochybnosti a Trumpova hrozba v centre pozornosti!

Jadrové rokovania v Ríme: Iránske pochybnosti a Trumpova hrozba v centre pozornosti!

Súčasné jadrové rokovania medzi USA a Iránom sa uskutočnia v Ríme 18. apríla 2025. Cieľom týchto rozhovorov sprostredkovaných Ománom je dosiahnuť novú dohodu o iránskom jadrovom programe. Vzhľadom na napätú geopolitickú situáciu západné krajiny obviňujú Irán z tajného vývoja jadrových zbraní, čo Teherán rázne popiera. Rokovania nadväzujú na sériu politického napätia po tom, čo USA v roku 2018 pod vedením Donalda Trumpa jednostranne odstúpili od medzinárodnej jadrovej dohody (Joint Comprehensive Plan of Action (JCPOA)).

Trump v minulosti varoval pred vojenskými dôsledkami, ak tieto rokovania zlyhajú. Po prvom kole rokovaní v Maskate obe strany označili diskusie za „konštruktívne“, ale Irán vyjadril „vážne pochybnosti“ o zámeroch Washingtonu. Washington v rámci rozhovorov požaduje návrat k obohacovaniu uránu na maximálne 3,67 percenta a rozsiahle povolenie vstupu pre medzinárodných inšpektorov.

Dôvera a neistota

Irán na druhej strane trvá na svojom práve mierovo využívať jadrovú energiu a odmieta úplné upustenie od obohacovania uránu. Uprostred tohto napätia Teherán tiež požaduje záruky, že USA opäť jednostranne neodstúpia od novej dohody. Medzinárodní pozorovatelia sú skeptickí, pokiaľ ide o vyhliadky na úspech týchto rokovaní, vzájomná nedôvera rastie kvôli americkým sankciám a Trumpovým hrozbám. Regionálni bezpečnostní experti poukazujú na to, že bez opatrení na budovanie dôvery je len malá šanca na trvalý prielom.

Keď sa pozrieme na históriu jadrovej dohody, objaví sa bohatý kontext jadrových rozhovorov. Diplomatický úspech vo Viedni v júli 2015 vyplynul z dvanástich rokov rokovaní, v ktorých sa Irán zaviazal výrazne obmedziť svoje jadrové aktivity. Stalo sa tak výmenou za postupné zrušenie ekonomických sankcií zo strany OSN, EÚ a USA. Napriek tomu, že táto zmluva je formálne platná do októbra 2025, aktuálny vývoj situáciu opäť skomplikoval.

Aktuálny vývoj a výzvy

Po odstúpení USA od dohody Irán začal obohacovať urán nad povolené úrovne a zároveň obmedzoval kontroly Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). Nedávne správy ukazujú, že Irán výrazne zvýšil svoje obohacovanie na 60 percent. Podľa správy MAAE mal Irán začiatkom februára takmer 275 kg uránu obohateného na 60 percent, čo je dramatický nárast. Tieto množstvá, ak by boli obohatené na 90 percent, by teoreticky mohli stačiť na výrobu jadrovej zbrane.

Okrem technických aspektov je znepokojujúca aj ekonomická situácia v Iráne. Iránska mena, riál, stratila hodnotu a je na rekordnom minime. Táto vážna finančná a hospodárska kríza dolieha na krajinu a vytvára dilemu pre iránsku vládu: hoci čelí ideologickému odmietnutiu rokovaní s USA, musí zároveň sledovať ekonomickú realitu.

Na záver, nadchádzajúce rokovania sú kľúčové pre USA aj Irán. Politické a vojenské napätie v regióne je vysoké a zatiaľ čo Irán vedie rozhovory so západnými štátmi, ako aj s Ruskom a Čínou, ukáže sa, do akej miery sú obe strany ochotné urobiť ústupky a nájsť obojstranne prijateľnú cestu.

Pre ďalšie informácie o pozadí rokovaní a geopolitickej situácii v Iráne odporúčame články z Cosmo, bpb a denné správy.