Magnet sociálnej starostlivosti Viedeň: Prečo sa Sýrčania nechcú vrátiť
Štúdia AMS ukazuje, že sýrski utečenci si vyberajú Viedeň ako miesto pre život kvôli lepším sociálnym službám. Komunálne voľby posilňujú AfD a FPÖ.

Magnet sociálnej starostlivosti Viedeň: Prečo sa Sýrčania nechcú vrátiť
Aktuálna analýza verejnej služby zamestnanosti (AMS) ukazuje, že mnohí sýrski utečenci si vyberajú Viedeň ako svoje preferované miesto pobytu. Podľa štúdie, predstavenej 15. septembra 2025, sú hlavným dôvodom tohto rozhodnutia vyššie sociálne dávky. Predovšetkým úplný minimálny príjem vo Viedni sa vyzdvihuje ako rozhodujúca výhoda, zatiaľ čo ostatné spolkové krajiny ponúkajú len základnú starostlivosť. Tieto okolnosti vedú k tomu, že Viedeň je považovaná za „magnet sociálnej starostlivosti“. Napriek vzniku nových politických síl, ktoré reagujú aj na situáciu utečencov, zostáva pobyt mnohých Sýrčanov v Rakúsku stabilný.
Jedným z aspektov, ktorý ovplyvňuje zámery návratu sýrskych utečencov, je bezpečnosť a stabilita, ktorú nachádzajú v Rakúsku. Zo správy AMS vyplýva, že návratný bonus vo výške 1 000 eur, ktorý ponúka federálna vláda, nemá významný vplyv na rozhodnutie o návrate. Mnohí utečenci si už vybudovali nový život vo svojej novej domovskej krajine a chcú ponúknuť stabilitu najmä svojim deťom. Príklad zo štúdie ukazuje, že žena, ktorá žije desať rokov v Rakúsku, už vychovávala svoje dieťa v rakúskom jazyku.
Sociálne zabezpečenie a integrácia
Zarážajúca je najmä vysoká miera integrácie sýrskych utečencov, ktorí v posledných rokoch prišli do Rakúska. Podľa správy Rakúskeho integračného fondu (ÖIF) majú muži vyššiu mieru zamestnanosti ako ženy. 77,9 % mužských utečencov, ktorí vstúpili do krajiny v roku 2015, bolo v roku 2023 zamestnaných aspoň 90 dní. Naopak, miera zamestnanosti utečencov bola len 37,7 %. Tieto rozdiely vrhajú svetlo na výzvy, ktorým ženy čelia.
Integrácia trhu práce je na západe Rakúska výrazne lepšia ako na východe. Údaje ukazujú, že utečenci žijúci na Západe boli schopní dosiahnuť mieru zamestnanosti nad 80 %, zatiaľ čo miera na východe bola 59 % až 62 %. To prispieva k všeobecnému obrazu, že integrácia je úspešnejšia, keď utečenci žijú v rakúskych mestách, ktoré sú ekonomicky silnejšie.
Politické zmeny a migranti
Politická situácia čoraz viac ovplyvňuje vnímanie migrantov a zaobchádzanie s nimi. Miestne voľby v Severnom Porýní-Vestfálsku 14. septembra 2025 ilustrujú vzostup AfD, ktorá je považovaná za novú robotnícku stranu. S podielmi hlasov medzi 14,5 a 16,4 percenta dokázala AfD získať takmer trojnásobok hlasov v porovnaní s rokom 2020. Zviditeľňuje sa tak protest proti globalizácii a zaťaženiu sociálneho systému. Podobná situácia je aj v Rakúsku, kde FPÖ v roku 2024 získala medzi nekvalifikovanými pracovníkmi takmer 50 percent hlasov.
Vyjadrenia Roberta Mišíka, publicistu blízkeho SPÖ, na platforme Bluesky, ktoré sú vnímané ako radikálne ľavicové, vyvolávajú otázky o úlohe sociálnych médií. Jeho negatívne hodnotenie Elona Muska, ktorého označil za „fašistu“, bolo prijaté kriticky a interpretované ako výzva k násiliu. Tieto diskusie poukazujú na napätie, ktoré existuje nielen v politickom prostredí, ale aj v spoločnosti všeobecne.
V súhrne možno povedať, že výzvy a príležitosti pre utečencov v Rakúsku sú rôznorodé. Sociálne istoty ponúkané vo Viedni, ako aj ekonomické vyhliadky na Západe majú rozhodujúci vplyv na životné rozhodnutia migrantov. Politický vývoj ukazuje aj to, ako prebieha spoločenský diskurz o migrácii a integrácii.