Trump chce oživiť testy jadrových zbraní – čo je za tým?

Trump chce oživiť testy jadrových zbraní – čo je za tým?

Bývalý americký prezident Donald Trump 6. novembra 2025 zopakoval svoje plány na obnovenie testovania jadrových zbraní. Toto oznámenie prichádza v globálnom kontexte, v ktorom iné krajiny, najmä Rusko a Čína, v súčasnosti rozširujú svoje jadrové kapacity. Trump uviedol, že Spojené štáty by mali obnoviť svoje testy jadrových zbraní na základe testovacích programov iných krajín, aby skontrolovali a pripravili ich systémy. Ide o významný krok, keďže posledný americký test jadrových zbraní sa uskutočnil v roku 1992 a odvtedy platí moratórium podporované Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT).

Krátko nato ruský prezident Vladimir Putin nariadil svojej vláde, aby preskúmala vhodnosť testovania jadrových zbraní. Informácie o tom by sa mali zbierať od ministerstiev obrany a zahraničných vecí, ako aj od tajných služieb, aby sa mohli vypracovať možné návrhy na prípravu a realizáciu skúšok jadrových zbraní. Situáciu ďalej komplikujú správy o ruských jadrových hrozbách vrátane ich nových zbraňových systémov, ako sú raketa s dlhým doletom Burevestnik s jadrovým pohonom a torpédo s jadrovým pohonom Poseidon.

Nejasné ciele testov a medzinárodné obavy

Presný cieľ plánovaných testov zo strany USA zostáva nejasný. Pozorovatelia sa domnievajú, že testovacie aktivity by mohli byť zamerané najmä na nosné rakety a iné systémy pre jadrové bomby. Americký minister energetiky Chris Wright však zdôraznil, že nejde o jadrové výbuchy, ale skôr o systémové testy. Trump vo svojej video správe neposkytol konkrétne podrobnosti o plánovaných testoch, čo by mohlo vyvolať obavy zo skutočného smerovania a zámeru USA.

Medzinárodné reakcie na tento vývoj sú zmiešané. Zatiaľ čo Rusko zintenzívnilo svoje hrozby, mnohí zahraniční aktéri reagujú na oznámenie odpaľovacích zariadení s menším znepokojením ako na predchádzajúce hrozby z Kremľa. Odborníci sa domnievajú, že obnovenie testovania jadrových zbraní USA by mohlo motivovať ďalšie krajiny k podobným krokom, čím by sa ešte viac destabilizovali už aj tak krehké globálne bezpečnostné architektúry.

Súčasný stav svetového jadrového arzenálu

Od konca studenej vojny došlo k poklesu globálnych zásob jadrových zbraní v dôsledku demontáže vyradených atómových bômb, najmä v Rusku a USA. Napriek tomu Čína naďalej rýchlo rozširuje svoj jadrový arzenál, pričom od roku 2023 má ročne okolo 100 nových bojových hlavíc. V roku 1998 zatiaľ žiadna krajina nevykonala jadrové testy, s výnimkou Severnej Kórey, ktorá svoje posledné testy zastavila v roku 2017.

CTBT, ktorá bola prijatá v roku 1996 a ratifikovaná väčšinou štátov, nebola ratifikovaná USA a Rusko svoju ratifikáciu stiahlo koncom roka 2023. Politológovia poukazujú na to, že je nepravdepodobné, že by sa v blízkej budúcnosti uzavreli nové zmluvy o odzbrojení, keďže Rusko a Čína neprejavujú záujem znížiť svoje zásoby jadrových zbraní. Existujúce zmluvy o nešírení jadrových zbraní a odzbrojení, ako je Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) a Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW), v súčasnosti nedokážu zmierniť narastajúce napätie.

To všetko poukazuje na znepokojujúci vývoj globálnej bezpečnostnej situácie. Uvidí sa, ako na Trumpovo oznámenie zareaguje medzinárodné spoločenstvo a aké ďalšie kroky podnikne Rusko a ďalšie štáty v týchto napätých pretekoch v jadrovom zbrojení.