Magické momenty: Pippo Pollina inšpiruje ľudí v Imste svojimi piesňami

Magické momenty: Pippo Pollina inšpiruje ľudí v Imste svojimi piesňami

Pippo Pollina v pondelok večer potešil divákov na mestskom pódiu Imst svojou soulovou hudbou. Umelec, ktorý nás obdaroval gitarou a klavírom, otvoril priestor svojim hlbokým textom a príbehom svojim sólovým programom a novým albumom „Nell’attimo – at the moment“. V tento večer, ktorý sa konal v rámci jubilejného cyklu „40 rokov Art Club Imst“, sa nezameniteľne oslavovali témy mieru, spolupatričnosti a tolerancie – posolstvá, ktoré sú dnes obzvlášť dôležité.

Pollin silný, no zároveň jemný hlas otvoril dvere do nezabudnuteľných zvukových svetov. Každá skladba nebola len piesňou, ale rozprávaním o jeho zážitkoch z viac ako 60 rokov života, vrátane jeho pôsobenia na medzinárodnej scéne spevákov a skladateľov. Publikum sa to priamo dotklo a Pollina akoby šikovne dala pocítiť každú emóciu. Jeho texty sú o túžbe po slobode a záväzku k mieru – snom, ktoré si usilovne plní. Večer bol silným dôkazom jeho schopnosti jasne a energicky sprostredkovať veľké témy, vďaka čomu sú nezabudnuteľné a nútia k zamysleniu.

Umelec a jeho príbehy

So svojím programom „Sólo v koncerte“ sa Pollina nielen pozrela na jeho minulé diela, ale poslala divákov na živú cestu svojou umeleckou tvorbou. Umelec narodený na Sicílii, ktorý dnes žije vo Švajčiarsku, sprevádzal svoje piesne príbehmi a vizuálnymi prvkami, vrátane fotografií a textov, ktoré sa venujú jeho začiatkom a umeleckému vývoju. Technické presahy pripomínali dôležitých súputníkov, akými boli Konstantin Wecker a Palermo Acoustic Quintet, a vytvárali podnetnú atmosféru.

Zvlášť silný bol efekt melancholických a živých zvukov, ktoré Pollina majstrovsky kombinoval vo svojom repertoári. Jeho piesne siahali od „Mare, Mare, Mare“ po „Il Giorno Del Falco“ a „Song nás prenáša cez hranice“. V takýto večer sa publikum mohlo ponoriť do emocionálnych hĺbok jeho hudby, čím mohol naplno rozvinúť silu svojich posolstiev s tichšími, sociálne kritickými skladbami.

Nezabudnuteľný zážitok

Pollina ponúkla publiku nielen koncert, ale aj darček, ktorý presahuje moment. Večer sa vyznačoval intimitou, ktorú ešte umocnilo jeho dlhoročné spojenie s Imstom. Atmosféra bola priam hmatateľná, keď na záver zahral „A mani bass“ v strede publika bez akejkoľvek technickej posily. V tejto takmer magickej chvíli zmizla všetka vzdialenosť – zostala len podstata jeho hudby. Bol to silný moment, ktorý dokázal, aké silné môžu byť aj tie najtichšie zvuky a ako hudba spája ľudí. Zrodil sa koncert, na ktorý sa bude spomínať ďaleko za týmto večerom.