Rakúske vajcia: ochrana klímy na raňajkovom stole

Rakúske vajcia: ochrana klímy na raňajkovom stole

V Rakúsku môžu byť spotrebitelia hrdí na jednu zo svojich obľúbených potravín: vajcia. Tie sú považované nielen za obzvlášť chutné, ale aj za skutočných klimatických šampiónov. Dôvodom je prísne dodržiavanie trvalo udržateľných praktík, ako je kŕmenie kurčiat regionálne a nedržať ich v klietkach. V skutočnosti táto krajina stanovuje v EÚ bezkonkurenčný štandard, pokiaľ ide o produkciu vajec šetrných ku klíme.

Diskusia o výhodách konzumácie vajec naberá na intenzite so Svetovým dňom vajec, ktorý sa každoročne oslavuje druhý piatok v októbri. Vo viac ako 140 krajinách sa v tento výnimočný deň spomínajú mnohé výhody vajec. Dolné Sasko môže v tomto smere obzvlášť vyniknúť: normy na produkciu vajec v alpskej republike sú veľmi vysoké. Ústredným záujmom je tu požiadavka na jasné označovanie pôvodu a chovu vajec a vaječných výrobkov, čo je otázka, ktorú priemysel dôrazne požaduje.

Udržateľnosť rakúskych vajec

Čoraz viac Rakúšanov si vyberá vajcia s pečaťou kvality AMA. Táto pečať znamená vysokokvalitné a ekologické vajcia a spotreba vajec v Rakúsku dosiahla rekordné úrovne: v priemere každý obyvateľ skonzumuje 248 vajec ročne. Čím sú však miestne produkty také výnimočné? Jedným z hlavných faktorov je kŕmenie nosníc regionálnou sójou bez GMO, ktorá sa nakupuje v spolupráci so združením Donau Soja. To znižuje emisie CO₂ a stanovuje nové štandardy v produkcii vajec v Európe.

Heinz Schlögl, podpredseda rakúskeho hydinárskeho priemyslu, zdôrazňuje: „Používaním certifikovanej regionálnej sóje a nepoužívaním zámorskej sóje rakúske spoločnosti ušetria každý rok 100 000 ton CO₂.“ Viac ako 60 percent použitej sóje pochádza priamo z Rakúska, čo má za následok nielen kratšie prepravné trasy a nižšie emisie CO₂, ale aj dodržiavanie nariadenia EÚ o odlesňovaní.

Výzva k transparentnosti

Pečať kvality AMA, ktorá znamená spôsoby hospodárenia šetrné k zvieratám, sa teší čoraz väčšej obľube. V Rakúsku je chov nosníc v klietkach minulosťou, zatiaľ čo v mnohých iných krajinách EÚ, kde stále žije približne 40 percent kurčiat v klietkach, starý systém pokračuje. „Vaječné výrobky z klietok, ktoré sú v Rakúsku zakázané, končia každý deň vo výrobkoch, ako sú cestoviny a sušienky,“ kritizuje Schlögl a žiada preto povinné označovanie, aby spotrebitelia presne vedeli, odkiaľ vajcia pochádzajú a za akých podmienok boli kurčatá chované.

Pokiaľ ide o kvalitu produkcie vajec v Rakúsku, možno povedať, že odvetvie je stabilné. Viac ako 7,3 milióna nosníc zabezpečuje nepretržité zásobovanie. Približne 31 percent sliepok žije vo voľnom výbehu, 57 percent v maštaliach a viac ako 12 percent sa chová ekologicky. Táto rozmanitosť spôsobov chovu zaručuje, že čerstvé, miestne vajcia sú vždy dostupné – či už na raňajky, ako prísada do receptu alebo na vianočné pečenie.

Nie nadarmo sa vajcia nazývajú superpotravinou. Sú bohaté na vitamíny a živiny, ako sú vitamíny A, B, D, E a K, ako aj selén a zinok. Ich vysoký obsah bielkovín, ktoré majú vynikajúcu biologickú hodnotu, oceňujú najmä športovci, pretože podporujú budovanie svalov. Vajcia sú tiež vynikajúcou sýtou potravinou, vďaka čomu sú obľúbenou voľbou pre zdravú výživu.

Celkovo vývoj v rakúskej produkcii vajec ukazuje, že kvalita a ochrana životného prostredia môžu ísť ruka v ruke. V alpskej republike si spotrebitelia môžu s čistým svedomím nielen vychutnať lahodné vajcia, ale môžu tiež pomôcť znížiť svoju uhlíkovú stopu. Viac o pozadí a zvláštnostiach konzumácie vajec v Rakúsku sa dozviete v obsiahlej reportáži na www.tips.at.