Globálne otepľovanie je hrozivé: Nová štúdia ukazuje alarmujúce trendy pre našu klímu!

Globálne otepľovanie je hrozivé: Nová štúdia ukazuje alarmujúce trendy pre našu klímu!

Súčasná štúdia Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov (PIK), publikovaná v časopise „Environmental Research Letters“, naznačuje, že globálne otepľovanie môže byť z dlhodobého hľadiska závažnejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Výsledky ukazujú, že parížsky cieľ udržať globálne otepľovanie pod dvoma stupňami Celzia je dosiahnuteľný len v scenároch s veľmi nízkymi emisiami a nižšími hodnotami klimatickej citlivosti, ako napr. vieden.at nahlásené.

Klimatická citlivosť, ústredný prvok vo výskume klímy, popisuje nárast teploty, ktorý možno očakávať, ak sa obsah oxidu uhličitého v atmosfére zdvojnásobí. Štúdia PIK zohľadňuje klimatickú citlivosť medzi dvoma a piatimi stupňami Celzia, ako ju klasifikuje IPCC. Vedci z PIK zdôrazňujú dôležitosť spätných väzieb v uhlíkovom cykle vrátane rozmrazovania permafrostu, ktoré by mohlo zvýšiť teploty nad dva stupne Celzia, čo vbio.de potvrdil.

Dlhodobé projekcie a emisné scenáre

Štúdia PIK je prvou svojho druhu, ktorá produkuje dlhodobé klimatické projekcie na najbližších tisíc rokov, pričom zohľadňuje všetky kľúčové spätné väzby v uhlíkovom cykle. Výskumníci použili pokročilý model zemského systému CLIMBER-X, ktorý integruje fyzikálne, biologické a geochemické procesy, ako aj interaktívny uhlíkový cyklus. Pomocou troch ciest s nízkymi až strednými emisiami výskum ukazuje, že aj malé zmeny emisií môžu viesť k výraznému globálnemu otepľovaniu. To sťažuje dosahovanie cieľov udržateľnosti podľa Parížskej dohody.

Maximálne otepľovanie by mohlo v nasledujúcich tisícročiach nastať výraznejšie v scenároch s nízkymi až miernymi emisiami, ako sa pôvodne predpokladalo. Riaditeľ PIK Johan Rockström zdôrazňuje, že okno príležitosti na splnenie cieľa 2 stupňov sa rýchlo zatvára a systém Zeme stráca stabilitu, čo zdôrazňuje naliehavú potrebu rýchlejšieho znižovania emisií a aktívneho odstraňovania CO₂ z atmosféry.

Parížska dohoda a jej ciele

Hlavným cieľom Parížskej dohody, ktorá bola prijatá 12. decembra 2015, je udržať nárast globálnej priemernej teploty pokiaľ možno do 1,5 stupňa Celzia, v každom prípade však pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Medzi ďalšie ciele patrí znižovanie emisií a podpora adaptačných opatrení na zmenu klímy, ako napr bmz.de spomínané.

Medzi záväzky 195 štátov, ktoré sú súčasťou tejto dohody, patrí vypracovanie národných klimatických príspevkov (NDC) a pravidelné správy o pokroku. Táto rozsiahla medzinárodná spolupráca je v ostrom kontraste s Kjótskym protokolom, ktorý sa zmluvne zaviazal len k niekoľkým krajinám.

Z dlhodobého hľadiska štúdia vidí, že ciele Parížskej dohody možno dosiahnuť len v kombinácii s federálnym úsilím o zníženie emisií a dosiahnutie globálnych klimatických cieľov. Tým je naliehavosť prijatia opatrení proti zmene klímy ešte jasnejšia.