Budúcnosť lesov: Ako škody spôsobené búrkou menia zalesňovanie

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Po ničivej búrke vo východnom Štajersku diskutujú lesníci o opätovnom zalesňovaní a obhospodarovaní lesov do budúcnosti.

Nach dem verheerenden Sturm in der Oststeiermark beraten Förster über Aufforstung und Waldpflege für die Zukunft.
Po ničivej búrke vo východnom Štajersku diskutujú lesníci o opätovnom zalesňovaní a obhospodarovaní lesov do budúcnosti.

Budúcnosť lesov: Ako škody spôsobené búrkou menia zalesňovanie

V septembri 2024 sa východným Štajerskom prehnala katastrofálna búrka rýchlosťou viac ako 150 km/h a zanechala po sebe pustý obraz: obrovské stromy vyvrátené a lesy zdevastované! Nespočetné množstvo vlastníkov lesov stojí pred výzvou, čo robiť ďalej po ničivom zničení ich lesov. nahlas ORF Štajersko Upratovacie práce už značne pokročili, no otázkou zostáva: naozaj chceme sadiť nové stromy? Veď poľnohospodárska komora už odporučila vybrať vhodné dreviny, ktoré sú nielen klimaticky odolné, ale dokážu aj posilniť prírodné prostredie.

Lesná typizácia umožňuje odborníkom robiť cielené návrhy druhov stromov, ktorým by sa mohlo dariť v nasledujúcich 80 až 100 rokoch. Tvrdé dreviny ako dub a čerešňa sú veľmi obľúbené, rovnako ako ihličnany ako smrek a borovica. Napriek tomu je zalesňovanie emotívnym problémom, najmä pre tých, ktorí do budovania svojich lesov investovali desaťročia. Klement Moosbacher, majiteľ lesa z Hartbergu, zdôrazňuje, že napriek ničeniu je oddaný svojmu dedičstvu a rád by vysadil nové stromy. Ale nie každý je taký optimista; Niektorí zvažujú, že jednoducho nechajú prírodu opäť sa rozbehnúť a zrieknu sa aktívneho zalesňovania.

Preventívne opatrenia a výber drevín

Ako Pomoc lesom správ, pravidelná údržba lesa môže pomôcť predchádzať budúcim škodám a minimalizovať tak potrebu obnovy lesa. Stabilizáciou horného porastu, teda staršej generácie stromov a skorým zakladaním mladých stromov, možno výrazne zvýšiť odolnosť lesa. Zmiešané lesy sú tu obzvlášť výhodné, pretože sú menej zraniteľné voči výzvam zmeny klímy.

Vytváranie takzvaných šalviových brán je efektívnou metódou, ako poskytnúť mladým stromom chránený priestor na rozvoj a zároveň znížiť premnoženie zveri. V záujme ochrany lesa a uľahčenia prípadného opätovného zalesňovania v budúcnosti by vlastníci lesov mali včas konať. Príklad Klementa Moosbachera a rady lesníkov by mohli byť vodítkom pre mnohých vlastníkov lesov v tejto ťažkej dobe.