Senzačný nález jantáru: Čo odhaľuje Antarktída o našej klíme!

Senzačný nález jantáru: Čo odhaľuje Antarktída o našej klíme!

Mimoriadny objav vyvoláva vo svete vedy vzrušenie: tím výskumníkov z Inštitútu Alfreda Wegenera (AWI) objavil počas expedície v Antarktíde jantár, fosílnu živicu. Tento nález, uskutočnený v hĺbke takmer 1000 metrov v Amundsenovom mori, je najjužnejším známym jantárom a pochádza z obdobia strednej kriedy, asi pred 90 miliónmi rokov, podľa článku fr.de sa hlási. Jantár poskytuje fascinujúce pohľady na environmentálne podmienky, ktoré v tom čase panovali, a mohol by vyvodiť závery o flóre regiónu.

Analýza štruktúr obsiahnutých v jantáre ukazuje na možné zvyšky kôry stromov, ako aj mikroskopické inklúzie, ako sú peľ a spóry, ktoré sú dôležité pre rekonštrukciu bývalého dažďového pralesa mierneho pásma v Antarktíde. Tieto zistenia naznačujú, že v regióne sa kedysi darilo rozmanitej flóre, obklopenej klímou, ktorá umožňovala teploty, ktoré by boli dnes v Antarktíde nepredstaviteľné. To tiež potvrdzuje predchádzajúce teórie, že superkontinent Gondwana spájal kontinenty pred miliónmi rokov, ako tvrdí štúdia r. nationalgeographic.de ukazuje.

Dôležité poznatky o histórii Zeme

Tento veľkolepý objav by mohol vyvolať nielen historické, ale aj súčasné klimatické otázky. Objav jantáru naznačuje, že počas obdobia kriedy bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére výrazne vyššia, ako sa pôvodne predpokladalo. To núti výskumníkov premýšľať o tom, aké citlivé sú polárne oblasti na nárast skleníkových plynov. Johann P. Klages, morský geológ AWI, zdôrazňuje, že výsledky výskumu sú rozhodujúce pre lepšie pochopenie budúcich zmien životného prostredia a vytváranie predpovedí o vývoji našej planéty.

Vedci chcú teraz spolu s ďalšími štúdiami zistiť, ktoré stromy v tomto antarktickom lese kedysi existovali a aké vplyvy prostredia na ne pôsobili. Výskum je preto napínavým hľadaním odpovedí na otázku, ako vyzeral život v Antarktíde v dávnej minulosti.