Vzájomné preteky: PVV pred voľbami v Holandsku výrazne stúpa!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Prieskum 25. októbra 2025 ukázal, že v Holandsku sa pred všeobecnými voľbami usilovne konali preteky. PVV Geerta Wildersa vedie.

Am 25. Oktober 2025 zeigt eine Umfrage ein Kopf-an-Kopf-Rennen in den Niederlanden vor der Parlamentswahl. Geert Wilders' PVV führt.
Prieskum 25. októbra 2025 ukázal, že v Holandsku sa pred všeobecnými voľbami usilovne konali preteky. PVV Geerta Wildersa vedie.

Vzájomné preteky: PVV pred voľbami v Holandsku výrazne stúpa!

25. októbra 2025, len štyri dni pred všeobecnými voľbami v Holandsku, sa medzi tromi politickými stranami zrodil vzrušujúci súboj. Podľa prieskumu inštitútu Ipsos I&O dosiahla Strana za slobodu (PVV) Geerta Wildersa okolo 20 percent a mohla by tak získať 26 zo 150 parlamentných kresiel. Nasleduje červeno-zelená aliancia s 23 mandátmi a ľavicovo-liberálna D66 s 22 mandátmi. To znamená, že vzadu sú etablované strany vrátane kresťanských demokratov a pravicovo liberálnej VVD. Tento vývoj je výsledkom intenzívnej predvolebnej kampane, ktorej dominujú otázky ako azyl, migrácia a nedostatok bytov. Situáciu charakterizujú aj veľké straty predpovedané pre dve ďalšie vládne strany. Pred dvoma rokmi získala PVV vo voľbách 37 mandátov a prvýkrát bola súčasťou vládnej koalície. Táto koalícia, ktorú tvorili PVV, VVD, BBB a NSC, sa však v júni 2025 už po jedenástich mesiacoch rozpadla pre spory o azylovú politiku. Takmer všetky etablované strany odmietajú spolupracovať s Wildersom a tlak v politickom prostredí sa zvyšuje.

Predseda PVV Geert Wilders pred odchodom z vládnej koalície vyzval na razantnú zmenu migračnej politiky. Bolo známe, že koalícia bola od začiatku nestabilná a viackrát bola na pokraji krachu. Konflikt okolo migračnej politiky nakoniec viedol k Wildersovmu rozhodnutiu opustiť koalíciu. Jeho návrhy zahŕňali drastické opatrenia, ako je odvrátenie všetkých žiadateľov o azyl, pozastavenie zlučovania rodín a použitie armády na kontrolu hraníc. Medzi ďalšie požiadavky patrilo vyhostenie sýrskych utečencov a odsúdených migrantov a zatvorenie azylových stredísk. Wildersovo ultimátum však narazilo na odpor jeho koaličných partnerov, ktorí napokon odmietli akceptovať jeho požiadavky.
(ZDF) uvádza, že koaliční partneri sa na situáciu pozerali s nedôverou a hnevom. Premiér Dick Schoof ohlásil nové voľby, tie však ešte nie sú naplánované. Vo funkcii zostane až do nových volieb.

Politické reakcie a vyhliadky

Reakcie na rozpad koalície boli jasné. Dilan Yesilgöz z VVD obvinil Wildersa, že uprednostňuje svoje osobné ambície pred záujmami krajiny, zatiaľ čo Caroline van der Plas z BBB a Nicolien van Vroonhoven z NSC označili jeho činy za nezodpovedné. Wilders sa už predtým vyhrážal odchodom, čo sa napokon stalo skutočnosťou, keď sa mimoriadne stretnutie vedúcich skupín rýchlo skončilo.
(Tagesschau) zdôrazňuje, že napriek svojmu súčasnému postaveniu a požiadavke na prísnejšie azylové zákony, PVV nedokázala dodržať svoje politické sľuby, čo viedlo k veľkej nespokojnosti medzi obyvateľstvom.

Politologička Sarah de Langeová odhaduje, že po letnej prestávke by sa mohli konať nové voľby, čo ešte viac zvýši neistotu v holandskom politickom systéme. Nadchádzajúce voľby sa budú konať aj na pozadí dôležitého summitu NATO v Haagu, čo ešte viac rozdúcha politickú klímu.
(Viedeň) ponúka pohľad na prieskumy, ktoré poukazujú na tesné preteky a ukazuje, ako by vývoj v najbližších dňoch mohol mať rozhodujúci vplyv na politickú budúcnosť Holandska.