Putin rozpútal najväčšiu leteckú ofenzívu: Ukrajina je v stave mimoriadnej pohotovosti!

Putin rozpútal najväčšiu leteckú ofenzívu: Ukrajina je v stave mimoriadnej pohotovosti!

Americký prezident Donald Trump ostro kritizoval Vladimira Putina za nové útoky na Ukrajinu. V oficiálnom vyhlásení označil masívne letecké útoky za nevyhnutné, ale aj nezodpovedné správanie ruského prezidenta. Trump považuje za obzvlášť odsúdeniahodné skutočnosť, že Putin použil stovky bezpilotných lietadiel a rakiet. Putin údajne nariadil najväčší nálet od začiatku vojny. V pondelok večer bolo napočítaných 355 dronov a deväť riadených striel, čo je nový rekord, keďže ten predchádzajúci bol 298 dronov. Na Ukrajine, najmä v Kyjeve, ako aj na severe, východe a juhu krajiny bol národný letecký poplach. Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg kritizoval útoky ako „nerozlišujúce zabíjanie žien a detí“, pričom zdôraznil krutú realitu vojny.

Intenzita týchto útokov je alarmujúca, keďže predchádzajúca ruská ofenzíva v predošlých nociach si vyžiadala už dvanásť mŕtvych a takmer 80 zranených. Prezident Zelenskyj označil nálety za najhoršie od začiatku konfliktu a vyzval na väčší tlak na Rusko. Dôkazy o vysokej produkcii dronov v Rusku, ktoré denne dodávajú do prvej línie až 4000 zariadení, zvyšujú obavy. Putin už v apríli avizoval, že je nedostatok zbraní. Súčasná situácia môže naznačovať, že takéto útoky sa stanú novou normou v prebiehajúcej vojne.

Vojenská a politická dynamika

Politologička Sabine Fischerová z Nadácie pre vedu a politiku medzitým varuje, že Rusko chce týmito eskalačnými stratégiami demonštrovať silu. Toto správanie by podľa nej mohlo byť signálom aj pre Washington a EÚ. V konečnom dôsledku má Rusko za cieľ nielen zlomiť vôľu ukrajinského obyvateľstva vzdorovať, ale sleduje aj dlhodobé strategické ciele. Podľa analýzy situácie sa obe strany od roku 2014 snažia maximalizovať svoje politické ciele bez toho, aby boli schopné mobilizovať nadradené sily.

Vojna, ktorá sa začala anexiou Krymu v roku 2014, sa v súčasnosti stala jedným z najväčších regionálnych konfliktov v Európe od konca druhej svetovej vojny. Napriek značnému militantnému úsiliu má Rusko problém vyvážiť svoje politické ciele a vojenské kapacity. Na druhej strane Ukrajina, ktorá naďalej bojuje o svoju existenciu, dokázala získať späť viac ako polovicu území stratených od 24. februára 2022. Výzvy však zostávajú veľké a schopnosť oboch strán zosúladiť svoje stratégie s potrebnými vojenskými prostriedkami bude ovplyvnená medzinárodnou podporou.

Medzinárodné reakcie a ďalší vývoj

Medzinárodné reakcie na nedávne ruské útoky sú rôzne. Spolkový minister zahraničných vecí Johann Wadephul útoky jasne odsúdil ako porušenie ľudských práv. Napriek eskaláciám existujú aj diplomatické snahy, ako napríklad výmena 1000 zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou. Trump v tejto súvislosti sformuloval svoj cieľ zastaviť krviprelievanie a normalizovať vzťahy s Ruskom.

Jadrový rozmer konfliktu zároveň zostáva vážnym problémom. Hrozba použitia jadrových zbraní ešte neviedla k skutočnej eskalácii, ale umožňuje Rusku zmeniť svoju pozíciu v priebehu času. Napriek existujúcej mobilizácii zdrojov a tlaku na fronte zostáva východisková situácia v tejto opotrebovacej vojne mimoriadne napätá s neistým výsledkom pre obe strany. Ukrajinské letectvo už vypracovalo obrannú stratégiu na neutralizáciu ruskej vzdušnej prevahy, no dôsledky a priebeh vojny je stále ťažké predvídať.