Protesty v Belehrade: Spomienka na obete havárie strechy v Novom Sade!

Protesty v Belehrade: Spomienka na obete havárie strechy v Novom Sade!

V Belehrade, 1. novembra 2024, na výročie tragického zrútenia strechy hlavnej železničnej stanice v Novom Sade, demonštrovali tisíce ľudí na pamiatku 16 obetí, ktoré prišli o život pri tejto nehode. Protesty boli poznačené nielen smútkom, ale aj rastúcou politickou nespokojnosťou s vládou pod vedením prezidenta Aleksandara Vučića. Po páde železničnej stanice, ktorý viedol k najväčším protivládnym protestom za posledné desaťročia, demonštrácie pokračujú približne o rok neskôr. Ľudia vinia korupciu vo vláde za katastrofu, ktorá sa zhoršila zadaním renovačných prác firmám spojeným s vládou bez transparentného výberového konania.

V stredu sa v srbskom hlavnom meste zišli priaznivci vlády aj demonštranti kritizujúci vládu. Prívržencov vládnucej SNS odviezli do Belehradu v prenajatých autobusoch, zatiaľ čo protivládni demonštranti na čele s Dijanou Hrkou, matkou jednej z obetí, vytvorili dav odhadovaný na 3000 ľudí. Dijana Hrka, ktorá počas demonštrácie držala hladovku, požaduje zodpovednosť za smrť svojho syna a vyšetrenie nehody, ktorej príčiny sú dodnes nejasné.

Nepokoje a protestné hnutia

Od nešťastia sa v Srbsku pravidelne konajú protesty. Ľudia z rôznych vekových skupín, vrátane študentov škôl a univerzít, sa stretli, aby bojovali proti krivdám a autoritárskym štruktúram v krajine. Politológovia zdôrazňujú, že nespokojnosť je živená nielen konkrétnym incidentom, ale aj všeobecne rastúcou infláciou, energetickou krízou a vnímaním nedostatku vyhliadok medzi občanmi. Tieto faktory prispievajú k rastúcim výzvam na nové voľby, hoci vláda sa zdráhala podniknúť kroky v tomto smere.

Demonštrácia 1. novembra predstavuje ústredný bod v boji proti korupcii. O 11:52, v čase kolapsu, sa mnohí ľudia v celom Srbsku na 16 minút zastavili, aby si pripomenuli obete. Počas tohto obdobia spomienky sa ukázalo, že protestné hnutie bolo výrazne namierené proti prísnej vládnej politike, ktorú EÚ vnímala ako autokratickú. Prezident Vučić to pod tlakom uznal ako výzvu pre svoju vládu a snaží sa reagovať na protestujúce hlasy represívnymi opatreniami.

Na zhromaždení boli kvôli bezpečnosti okolo zhromaždení vládnych priaznivcov postavené dočasné ploty, zatiaľ čo poriadok udržiavala silná prítomnosť polície. Toto zastrašovanie vedie mnohých k otázke, koľko slobody zostáva v krajine, kde je súdnictvo vnímané ako nesamostatné.

Žarko Milovanović, účastník z Kosova, ktorý sa tiež zapojil do protestov, nenechal nikoho na pochybách, že solidarita existuje aj medzi etnickými skupinami. Svoju podporu prezidentovi Vučićovi vyjadril v čase, keď Srbsko nikdy neuznalo nezávislosť Kosova. To ukazuje, že demonštrácie nie sú zamerané len na konkrétnu katastrofu, ale aj na väčšie politické a etické problémy v krajine.