Rozhodnutie súdu: Odmietanie utečencov na hranici je nezákonné!

Rozhodnutie súdu: Odmietanie utečencov na hranici je nezákonné!

Významné rozhodnutie berlínskeho správneho súdu spôsobilo rozruch v nemeckej azylovej politike. Súd rozhodol, že vrátenie nelegálnych utečencov na hranici bolo nezákonné. Preto ľudia, ktorí požiadajú o azyl na nemeckej hraničnej kontrole, nemôžu byť jednoducho odmietnutí bez toho, aby predtým prešli dublinským postupom. Toto rozhodnutie je založené na niekoľkých naliehavých konaniach, v ktorých musia byť zaručené práva žiadateľov o azyl, ako napr oe24 nahlásené.

V tomto konkrétnom prípade žalovali traja Somálčania – dvaja muži a žena – ktorí pricestovali z Poľska 9. mája a chceli v Nemecku požiadať o azyl. Počas kontroly na vlakovej stanici Frankfurt (Oder) ich ešte v ten istý deň poslala spolková polícia späť do Poľska. Úrad zamietnutie odôvodnil tým, že žiadatelia pochádzali z bezpečnej tretej krajiny. Postihnutí sa proti tejto praxi úspešne bránili urgentnými žiadosťami, ako napr bz-berlin poukazuje na to.

Dublinský postup

Dublinské konanie je ústredným súborom pravidiel Európskej únie, ktoré upravujú zodpovednosť za žiadosti o azyl. Uvádza sa v ňom, že žiadatelia o azyl musia požiadať v krajine EÚ, v ktorej prvýkrát vstúpili do EÚ. Napriek jasným usmerneniam nemecké úrady už roky pravidelne zlyhávajú pri riadnom presune žiadateľov o azyl do iných štátov EÚ podľa dublinského postupu. V rokoch 2023 a 2024 sa v desiatkach tisíc prípadov neuskutočnili ani potrebné presuny, hoci boli schválené mnohé žiadosti, ako napr. tagesschau.de nahlásené.

V roku 2023 bolo vyžiadaných 74 622 prevodov, z ktorých sa skutočne uskutočnilo len 5 053. V roku 2024 bolo toľko presunov, koľko bolo schválených, no zrealizovalo sa ich len 5 827. Ďalším príkladom je prípad podozrivého útočníka, ktorý mal byť prevezený do Bulharska, no pre prieťahy sa tak nestalo. Toto neefektívne zaobchádzanie nielenže vytvára frustráciu, ale tiež spochybňuje princípy právneho štátu.

Výzvy a kritika

Výzvy v dublinskom postupe ešte zhoršujú podmienky spolupráce niektorých krajín EÚ. Napríklad Taliansko v roku 2024 stiahlo z Nemecka len tri dublinské prípady napriek viac ako 10 000 vydaným súhlasom na stiahnutie. Okrem toho oneskorenia v spracovaní nemeckými orgánmi prispievajú k nízkym vyhliadkam na úspech, zatiaľ čo nemecké súdy čoraz viac bránia prevodom, najmä do krajín ako Chorvátsko, kde existujú obavy týkajúce sa miestnych právnych postupov a možností ubytovania.

Súčasné rozhodnutie berlínskeho správneho súdu by preto mohlo mať ďalekosiahle účinky na prax azylového konania v Nemecku a vyžaduje si dôkladné preskúmanie platných postupov v rámci dublinského konania.