Freiburgskí študenti šetria zvyšky jedla: trend alebo hygienický problém?

Freiburgskí študenti šetria zvyšky jedla: trend alebo hygienický problém?

Stav: 10. októbra 2024 10:11 hod

V boji proti plytvaniu potravinami sa freiburskí študenti spoliehajú na kreatívne riešenie: „páskovanie“. To znamená, že hľadajú zvyšky jedla od spolužiakov v jedálni, aby si dali dokopy jedlo zadarmo. Hoci sa názory na to, či ide o šikovný trend alebo nehygienický postup, rôznia, určite to ukazuje, že mnohí hľadajú spôsoby, ako znížiť nadbytočný odpad.

Myšlienka „bandingu“ vyvolala zmiešané reakcie verejnosti. Niektorí študenti považujú používanie zvyškov jedla za chvályhodné, zatiaľ čo iní to považujú za nechutné. Kritici sa pýtajú, či je zbieranie zvyškov jedla skutočne nezákonné. Odpoveď na to nie je taká jednoduchá, ako sa zdá.

Stuhy proti plytvaniu potravinami

V roku 2020 plytvanie potravinami v Nemecku predstavovalo približne 11 miliónov ton, z čoho 17 percent pochádzalo z potravín mimo domova – napríklad v reštauráciách alebo jedálňach. Značná časť tohto odpadu však mohla byť stále recyklovateľná, a preto sa iniciatíva študentov javí ako pozitívna.

V skutočnosti študenti z Freiburgu zaviedli systém, ktorý funguje už roky a ktorý im umožňuje dobre využiť zvyšky. Stoja na mieste, kde sa dajú misky, a zbierajú to, čo ostatní po sebe zanechali. Tým sa nielen zníži záťaž pre vašu peňaženku, ale aj spotreba zdrojov v dôsledku zbytočnej produkcie potravín. Toto je príklad udržateľných postupov v univerzitnom stravovaní, ktoré mnohí vnímajú ako spoločenskú zodpovednosť.

Ako hygienické je páskovanie?

Častým problémom je hygiena pri bandážovaní. Neznamená to, že zjete tanier niekoho iného, ​​vystavujete sa potenciálnym vírusom alebo baktériám? V tomto smere však existujú určité úľavy: Hovorca ministerstva zdravotníctva Bádenska-Württemberska zdôrazňuje, že riziko prenosu prostredníctvom zvyškov potravín je klasifikované ako pomerne nízke. Oveľa dôležitejší je medziľudský kontakt.

Banderi si často prinášajú vlastný riad, aby zabezpečili hygienické normy. Poukazuje sa tiež na to, že obyvatelia Bandenu majú tendenciu praktizovať formu solidarity a spoločného využívania zdrojov.

Napriek pozitívnym aspektom Freiburská študentská únia oficiálne zakázala páskovanie od roku 2016 s odvolaním sa na zdravotné problémy a právne nejasnosti. Problematika zodpovednosti v prípade zdravotných problémov je považovaná za komplikovanú. Profesor Dr. Martin Heger z Humboldtovej univerzity v Berlíne však vysvetlil, že zákonné podmienky pre krádež v tejto súvislosti neexistujú, keďže dočasné odnesenie zvyškov jedla nezasahuje do majetku študentskej únie.

Zostáva nejasné, ako bude právny stav do detailov vyzerať a či ostatné univerzity v krajine budú tolerovať „páskovanie“. Niektoré inštitúcie uvádzajú, že vedomé zaobchádzanie s potravinami je už dosiahnuté prostredníctvom správnej praxe porciovania. Napríklad v Heidelbergu študenti svoje porcie okamžite vážia, čo vedie k menšiemu odpadu.

Okrem toho sa niektoré študentské zväzy snažia sprístupniť prebytočné potraviny širšej komunite prostredníctvom iniciatív, ako je napríklad skriňa Fairteiler v Ulme. V Tübingen-Hohenheime sa praktizuje nový spôsob spracovania zvyškov – zvyšky jedál sa na druhý deň ponúkajú lacnejšie alebo sa používajú na nové recepty, ako sú šaláty a polievky. Či však bude páskovanie dlhodobým riešením problému plytvania potravinami, sa ešte len uvidí.

Pre ďalšie informácie a komplexný pohľad na tému odporúčame článok na www.tagesschau.de.