Zima sa stáva ilúziou: odborníci varujú pred zimnou mrkvou!

Predpovede počasia na zimu 2025 ukazujú nezvyčajnú odchýlku od očakávaní. Podľa kvalifikovaného meteorológa Dominika Junga sa javu hovorí „zimná mrkva“, pretože predpovedaná zima sa nenaplní. Namiesto mrazivých teplôt a snehu zažívajú mnohé regióny najmä začiatkom roka mierne teploty a dážď. 6. januára sa na západe Nemecka očakávajú teploty do 14 stupňov. Tieto zmierňujúce poveternostné podmienky sú výsledkom moderných modelov počasia, ako aj globálneho otepľovania, ktoré vedie k netypickým januárovým teplotám.

Jung poukazuje na to, že modely počasia často preceňujú chlad a sneh na základe historických vzorov. Aktuálne prevládajúce masy teplého vzduchu zničili pôvodné zimné očakávania. Odborníci tiež varujú, že globálne otepľovanie vedie k nepredvídateľnejším výkyvom počasia a presné predpovedanie zimného počasia je čoraz ťažšie. Hoci sa nové ochladenie očakáva v polovici januára, pravdepodobnosť zostáva neistá. Pojem „zimná mrkva“ symbolizuje sklamané nádeje na skutočnú zimu, napr Merkúr nahlásené.

Globálne otepľovanie a jeho dôsledky

Globálne otepľovanie zaznamenalo výrazný nárast v roku 2023. Globálna priemerná povrchová teplota bola takmer o 1,5 stupňa Celzia vyššia ako v porovnateľnom období rokov 1850 až 1900. Pre porovnanie: v roku 2022 bola teplota o 0,3 stupňa nižšia. Dr. Helge Gößling z Inštitútu Alfreda Wegenera (AWI) hovorí o „prekvapivo vysokých“ teplotách a ako príčiny zvýšenia teploty poukazuje na vplyvy človeka, El Niño a sopečné erupcie. Pozoruhodné je najmä to, že sa zatiaľ nenašlo žiadne vysvetlenie pre zvýšenie o 0,2 stupňa, čo z neho robí kľúčovú otázku vo výskume klímy.

Výskumné tímy majú podozrenie, že k tomuto nárastu prispieva nedostatok nízkej oblačnosti nad severným Atlantikom. Nízka oblačnosť odráža slnečné svetlo a má ochladzujúci účinok, zatiaľ čo vysoká oblačnosť zadržiava teplo v atmosfére. Pokles oblačnosti v nízkych nadmorských výškach bol pozorovaný najmä v severných stredných šírkach a trópoch. K výraznému poklesu nízkej oblačnosti došlo vo východnej časti severného Atlantiku, čo je kľúčovým faktorom zvyšovania priemernej globálnej teploty. Tento vývoj mohol podporiť otepľovanie morského povrchu a úbytok jemných častíc v atmosfére.

Gößlingovo varovanie hovorí, že globálne otepľovanie o viac ako 1,5 stupňa Celzia môže byť bližšie, ako sa doteraz predpokladalo. Zdôrazňuje to naliehavosť sprísnenia klimatických cieľov a prijatia preventívnych opatrení proti následkom extrémnych poveternostných udalostí, ako napr. denné správy nahlásené.