Netanjahu zvyšuje tlak na Hamas: branie rukojemníkov ako skúška ohňom!

Netanjahu zvyšuje tlak na Hamas: branie rukojemníkov ako skúška ohňom!

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu pohrozil Hamasu zvýšeným vojenským tlakom v pásme Gazy, ak nebudú prepustení zvyšní rukojemníci. Počas prejavu v parlamente Netanjahu zdôraznil, že izraelské opatrenia by mohli zahŕňať možnosť zabratia územia. Jeho minister obrany Israel Katz už skôr naznačil, že anexia územia v pásme Gazy je možnosťou, ak by Hamas pokračoval v zadržiavaní rukojemníkov. V súčasnosti je v rukách Hamasu 58 rukojemníkov, ktorý zasa varuje, že izraelské pokusy oslobodiť rukojemníkov násilím môžu ohroziť ich životy.

Hamas tiež uviedol, že robí všetko, čo je v jeho silách, aby zaistil bezpečnosť rukojemníkov, a zároveň vyzval Izrael, aby nepokračoval v útokoch v pásme Gazy. Táto agresívna rétorika prichádza po tom, čo Izrael obnovil nálety na ciele Hamasu. Ide o prvý vojenský postup od ukončenia prímeria 19. januára. Minulú stredu spustila izraelská armáda aj novú pozemnú operáciu v pásme Gazy s cieľom vyvinúť tlak na Hamas.

Vojenská eskalácia v pásme Gazy

Obnovenie bojov už malo fatálne následky: Podľa zdravotníckeho úradu v pásme Gazy kontrolovaného Hamasom bolo od začiatku útokov zabitých najmenej 830 ľudí, čo je počet, ktorý nemožno nezávisle overiť. Táto situácia tvorí pozadie kritizovaných vojenských stratégií Izraela zameraných na zničenie vojenských kapacít Hamasu a oslobodenie rukojemníkov.

Konflikt má korene ďaleko dozadu. Dňa 7. októbra 2023 došlo k jednému z najkrvavejších incidentov za posledné roky, keď Hamas spáchal zverstvá, ktoré si vyžiadali približne 1200 mŕtvych a približne 250 zajatých ako rukojemníkov v pásme Gazy. Izraelská vláda na udalosti reagovala snahou obmedziť vojenské možnosti Hamasu. Napriek tomu sú vojenské úspechy Izraela obmedzené. Hoci do mája 2024 bolo zabitých 14 000 bojovníkov Hamasu, Hamas pokračoval v útokoch na izraelských vojakov a civilistov.

Humanitárna kríza a geopolitické dimenzie

Humanitárna situácia v pásme Gazy je teraz katastrofálna. Okolo 1,7 milióna ľudí bolo vnútorne vysídlených a mnohé oblasti sa stali neobývateľnými v dôsledku pokračujúceho bombardovania. Násilie a ničenie tiež poukazujú na kolektívnu traumu, ktorá existuje na strane Palestínčanov aj Izraelčanov. Palestínčania sa na konflikt často pozerajú cez optiku Nakby, úteku a vyhnania 700 000 ich krajanov v roku 1948.

Medzitým sa medzinárodné spoločenstvo, vrátane USA a EÚ, snaží deeskalovať konflikt a poskytnúť humanitárnu pomoc do pásma Gazy. Trvalý mier je však ešte veľmi vzdialený, keďže proces z Osla sa považuje za neúspešný. Historickú rivalitu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, ktorá sa datuje od 19. storočia, len umocňujú súčasné vojenské konflikty.

Napriek všetkému úsiliu nájsť riešenie v podobe dvoch štátov, konflikt zostáva územný a etnicko-národný, s konkurenčnými nárokmi na rovnaké územie. Aj keď sa opakujú pokusy o presadzovanie mieru, proruské a iránske podporné štruktúry Hamasu a Hizballáhu sa objavujú ako mocenské faktory, ktoré situáciu ešte viac komplikujú.

Kam sa región vyvinie, nie je isté. Zdá sa, že súčasná vojenská konfrontácia len podnecuje napätie, zatiaľ čo palestínski a izraelskí civilisti znášajú následky. Dúfame, že čoskoro bude možné dosiahnuť mierové riešenie na zlepšenie neúnosných humanitárnych podmienok.

Informácie o historickom a súčasnom pozadí blízkovýchodného konfliktu nájdete na webovej stránke Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie.