Úspešná raketa Sojuz: ISS prijíma novú vesmírnu misiu!
8. apríla 2025 odštartovala k ISS raketa Sojuz s americkým astronautom Jonathanom Kimom a kozmonautmi Ryšikovom a Zubritským.
Úspešná raketa Sojuz: ISS prijíma novú vesmírnu misiu!
8. apríla 2025 americkí astronauti Jonathan Kim a ruskí kozmonauti Sergej Ryšikov a Alexej Subrizki úspešne dorazili na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Toto bolo hlásené Viedeň.at. Nosná raketa Sojuz ráno odštartovala z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane a vyniesla trojicu na cestu do vesmíru.
Asi tri hodiny po štarte bol úspešne prenesený dokovací manéver raketoplánu Sojuz k ISS. Táto misia je súčasťou 73. misie ISS, počas ktorej strávi posádka vo vesmíre celkovo 245 dní. Okrem iného sú naplánované dva výstupy do vesmíru a početné vedecké experimenty.
Prvé misie pre dvoch astronautov
Ide o Ryzhikovov tretí let do vesmíru, zatiaľ čo Zubritsky a Kim sú vo vesmíre prvýkrát. Je známe, že ISS je najväčšou a najdlhšou vesmírnou stanicou ľudstva. Funguje od roku 1998 v rámci medzinárodnej spolupráce, ktorá zahŕňa 16 krajín a päť vesmírnych agentúr vrátane NASA (USA), Roskosmos (Rusko) a ESA (Európa).
ISS, ktorá obieha okolo Zeme vo výške približne 400 km, je najväčším človekom vyrobeným objektom vo vesmíre a jeden obeh trvá približne 93 minút. Jeho impozantné rozmery sú približne 109 m × 51 m × 73 m a váži okolo 450 ton. ISS je od 2. novembra 2000 trvalo obývaná astronautmi.
Výskum a budúcnosť ISS
Nákladná iniciatíva, ktorá si do roku 2018 vyžiadala viac ako 100 miliárd eur na výstavbu a prevádzku, podnietila množstvo vedeckých experimentov a výskumných projektov a naďalej dostáva nepretržité dodávky nákladu a posádky. Posádka sa môže meniť od siedmich do desiatich členov, v závislosti od prebiehajúcich expedícií a požiadaviek misie.
Očakáva sa, že ISS bude fungovať minimálne do roku 2028, pričom sa uvažuje o možnom využití do roku 2030 alebo neskôr. Rusko plánuje po skončení ISS postaviť vlastnú vesmírnu stanicu. Tento vývoj vyvoláva otázky o budúcnosti medzinárodného vesmírneho cestovania a úlohe rôznych krajín v tejto oblasti, najmä keď Čína prevádzkuje svoju vlastnú vesmírnu stanicu po tom, čo sa nezúčastnila na ISS.
Pôsobivé úspechy, ktoré sa doteraz dosiahli prostredníctvom týchto misií a vesmírnych projektov, upevňujú ISS nielen ako centrum vedeckého výskumu, ale aj ako kultúrny symbol medzinárodnej spolupráce vo vesmíre.