Schwarz varuje: Investície do ochrany klímy teraz namiesto úsporných opatrení!

Schwarz varuje: Investície do ochrany klímy teraz namiesto úsporných opatrení!

Akob Schwarz, rozpočtový a daňový hovorca Strany zelených, 17. apríla 2025 varoval pred možnými dôsledkami falošných úsporných opatrení vo svetle novej prognózy deficitu ministerstva financií. Tá predpovedá rozpočtový deficit na úrovni 4,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa Schwarza je kľúčové cielene investovať do budúcnosti namiesto ohrozenia ochrany klímy a ekonomického rozvoja. Nárast deficitu sa pripisuje slabnúcej ekonomike a štrukturálnym problémom, akými sú vysoké financie štátov a obcí. Žiada, aby všetky miestne orgány prevzali zodpovednosť, pretože federálna vláda sama nedokáže vyriešiť problémy.

Schwarz kritizuje, že úvahy o úspore peňazí na investíciách do ochrany klímy by ešte viac zaťažili ekonomiku a ohrozili energetickú transformáciu. Investície do vykurovania šetrného ku klíme a klimaticky neutrálnej mobility by mohli nielen vytvoriť nové pracovné miesta, ale aj znížiť náklady na energiu a znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív.

Nedostatok transparentnosti rozpočtu

Ústredným bodom Schwarzovho návrhu je zrušenie dotácií poškodzujúcich klímu. Diskutuje sa najmä o zrušení privilégií nafty a služobných áut, čo by podľa jeho odhadu mohlo štátu priniesť ročne cez miliardu eur. Vyzýva tiež na prehodnotenie výstavby nových ciest, keďže výstavba nových kilometrov diaľnic spôsobuje vysoké náklady a má negatívny vplyv na životné prostredie a rozpočet.

Problémy v rakúskom rozpočte nie sú ojedinelé. Aktuálne údaje ukazujú, že len sedem z 27 štátov EÚ má vyššiu úroveň dlhu v pomere k HDP ako Rakúsko. Vlani bol rozpočtový deficit 4,7 percenta HDP, čo je zdrvujúce prekvapenie v porovnaní s prognózou Európskej komisie len 3,6 percenta. Bývalý minister financií Magnus Brunner pred voľbami do Národnej rady v septembri 2024 oznámil, že deficit zostane pod maastrichtskou hranicou 3 percent.

Verejný dlh a výdavky

Kritika nie je neopodstatnená: vládne výdavky vlani vzrástli o 8,8 percenta, zatiaľ čo HDP klesol o 1,2 percenta. Daňové príjmy stúpli o 4 percentá, no nie do takej miery, aby dokázali vykompenzovať nárast výdavkov. V dôsledku toho vzrástol štátny dlh zo 78,5 percenta HDP v roku 2023 na 81,8 percenta v roku 2024.

Podľa správy Eurostatu dosiahli deficity verejných financií v eurozóne v roku 2023 3,6 percenta HDP a takmer všetky členské štáty okrem Cypru, Dánska, Írska a Portugalska hospodárili s deficitom. Schwarz preto požaduje väčšiu transparentnosť rozpočtu zo strany štátov a samospráv, vrátane mesačných správ o plnení rozpočtu, aby bolo možné včas identifikovať nežiaduci vývoj.

Vzhľadom na výdavky na zdravotníctvo vo výške približne 46 miliárd eur v roku 2024, čo je o 6,3 percenta viac ako v predchádzajúcom roku, a deficit verejných financií vo výške 22,5 miliardy eur, je jasné, že na zvládnutie výziev budúcnosti je potrebná zásadná reforma.

Schwarzova výzva na zmenu a jeho kritika súčasnej finančnej politiky by mohli poskytnúť základ pre potrebné diskusie, keďže Rakúsko čelí naliehavým finančným a environmentálnym výzvam v nadchádzajúcich rokoch.