Kríza spermií: Klesajúca plodnosť ohrozuje budúcnosť mužov!
Medzinárodné štúdie ukazujú drastický pokles počtu mužských spermií. Aké sú príčiny a dôsledky?
Kríza spermií: Klesajúca plodnosť ohrozuje budúcnosť mužov!
Diskusia o mužskej plodnosti a takzvanej „kríze spermií“ sa v posledných rokoch stáva čoraz dôležitejšou. Početné medzinárodné štúdie ukazujú alarmujúce zníženie počtu spermií v mužskom ejakuláte za posledných niekoľko desaťročí. Tento vývoj vyvoláva otázky o budúcej reprodukčnej schopnosti mužskej populácie a odborníci ho vnímajú ako potenciálnu hrozbu pre ďalšiu existenciu ľudstva. Tento pokles nie je pozorovaný len v západných industrializovaných krajinách, ale celosvetovo postihuje aj mužov rôzneho pôvodu.
Od začiatku 20. storočia dochádza k neustálemu poklesu počtu spermií. Veľká štúdia dánskeho epidemiológa Nielsa Erika Skakkebæka z roku 1992 zdokumentovala pokles priemernej koncentrácie spermií zo 113 na 66 miliónov spermií na mililiter. Nedávne analýzy z rokov 2017 a 2021 tento obraz rozširujú tým, že za posledných 40 rokov zistili pokles o viac ako 50 %. Počet spermií preto klesol z vyše 100 miliónov na mililiter pod 50 miliónov, čo môže mať nielen zdravotné, ale aj sociálne dôsledky.
Príčiny „krízy spermií“
Príčiny poklesu počtu spermií sú rôzne. Životné podmienky ako obezita, konzumácia alkoholu a tabaku zohrávajú ústrednú úlohu a majú trvalý vplyv na kvalitu mužských spermií. Za významné faktory sa považuje aj nezdravá strava a nedostatok pohybu. Environmentálne chemikálie, najmä endokrinné disruptory (EDC), majú tiež negatívny vplyv na produkciu spermií. Vedci ako Timo Strünker uvádzajú ďalekosiahle negatívne účinky týchto látok na pohyblivosť spermií.
Je zaujímavé, že niektoré nedávne štúdie, vrátane štúdie EARTH, zistili, že fyzicky náročná práca mužov koreluje s vyššou koncentráciou spermií. Muži, ktorí pravidelne zdvíhajú ťažké predmety, vykazujú o 46 % vyššiu koncentráciu spermií v porovnaní s ich menej aktívnymi kolegami. Svoju úlohu by mohla zohrávať zvýšená hladina mužských pohlavných hormónov a možná premena nadbytočného testikulárneho hormónu na estrogén, čo ilustruje zložitosť problematiky.
Názory a perspektívy
Vedecká komunita je rozdelená na konečnú interpretáciu údajov a trendov. Kritici výsledkov štúdie poukazujú na heterogenitu údajov, čo sťažuje vyvodenie jasných záverov. Tvrdí sa, že kvalita údajov zo starších štúdií preukazujúcich pokles počtu spermií nie je vždy spoľahlivá. Ale mnohí poprední epidemiológovia, vrátane Shanny Swan a Hagai Levine, vyjadrujú vážne obavy, že klesajúci počet spermií by mohol ohroziť ďalšiu existenciu tohto druhu.
Zároveň je potrebné poznamenať, že nie všetky štúdie ukazujú konzistentný pokles počtu spermií. Niektoré štúdie dokonca uvádzajú nárast v niektorých populáciách. WHO pravidelne publikuje usmernenia pre kvalitu spermií na podporu konzistentnej diagnostiky mužskej neplodnosti, pričom zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalšieho výskumu.
V konečnom dôsledku je problematika mužskej plodnosti komplexnou súhrou biologických, sociálnych a environmentálnych faktorov, ktoré je potrebné intenzívnejšie skúmať, aby sa našli efektívne riešenia „spermiovej krízy“. S rastúcim povedomím o tejto problematike by mohli vzniknúť aj nové perspektívy pre zdravie mužov a reprodukčnú spoločnosť.
Ďalšie informácie a podrobnosti o štúdiách a výsledkoch výskumu nájdete v článkoch od oe24, spektrum a Lekár.