Kritika školského kroku: Rodičia a učitelia požadujú viac slov!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Hernalsova integračná škola sa musí premiestniť kvôli zvýšenému dopytu, čo vyvoláva obavy o začlenenie.

Kritika školského kroku: Rodičia a učitelia požadujú viac slov!

Integratívna škola Hernals vo Viedni, ktorá sa predtým starala o 40 percent svojich žiakov s poruchami jazykového vývinu, čelí vážnej zmene: škola sa musí presťahovať, aby uvoľnila miesto pre špeciálnu školu Hernals. Toto je špeciálne zamerané na telesne postihnuté deti. Riaditeľka pre vzdelávanie Elisabeth Fuchs zdôrazňuje, že tento krok je výsledkom zvýšeného dopytu po oboch inštitúciách. Kritici ako Marcella Feichtinger, riaditeľka vzdelávacieho workshopu, to však nepovažujú len za presídlenie, ale skôr za zničenie fungujúceho inkluzívneho systému. Predseda rodičovského združenia Robert Kases vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným zapojením dotknutých osôb do rozhodovacích procesov. Fuchsová reakciám rozumie a ubezpečila, že dotknutých treba zapojiť, čo nedávno potvrdila aj listom rodičovskému združeniu ORF Viedeň nahlásené.

Výzvy inklúzie vo vzdelávacích inštitúciách

Implementácia inklúzie v jasliach je komplexná úloha, ktorá vyvoláva množstvo otázok, najmä pokiaľ ide o deti so špeciálnymi potrebami. Henning Rosenkötter vysvetľuje, že inklúzia znamená rovnaký prístup k vzdelaniu pre všetky deti bez ohľadu na ich individuálne schopnosti alebo zázemie. Tento prístup si vyžaduje, aby odborníci uznali rôznorodosť detí a aby urobili spravodlivé pre každé dieťa. To si vyžaduje diferencovanú a individualizovanú pedagogickú prácu. Výzvou je vytvoriť priestor a podporné štruktúry, ktoré umožnia udržateľnú participáciu všetkým deťom, ako je to v publikácii Vzdelávanie detí je vysvetlené.

Aby bolo možné úspešne navrhnúť inklúziu, odborníci musia nielen neustále spochybňovať svoje akademické vzdelanie, ale musia tiež uvažovať o svojom životopisnom pozadí a možných predsudkoch. Podstatou je rozpoznanie komunikačných a sociálnych potrieb detí s cieľom podporiť fungujúcu a rešpektujúcu komunitu. Rozhodujúcim krokom je úzka spolupráca medzi inštitúciami a rodičmi, aby sa zabezpečila vzájomná podpora a porozumenie. Tento kooperatívny prístup je potrebný na to, aby sa deti s rôznymi schopnosťami mohli rovnocenne zúčastňovať na vzdelávacích procesoch, pričom sa oceňuje ich individualita a osobné prednosti.