Iránsky minister zahraničných vecí: Jadrové zbrane sú neprijateľné - čo teraz?
Iránsky minister zahraničných vecí: Jadrové zbrane sú neprijateľné - čo teraz?
V súčasnom televíznom prejave iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araqchi 31. mája 2025 vysvetlil, že jadrové zbrane pre Irán boli „neprijateľné“. Stalo sa to v kontexte prebiehajúcich rokovaní medzi Iránom a USA o novej jadrovej dohode, ktorá sa odohráva od apríla 2025. Tieto rozhovory sa konajú s sprostredkovaním Ománu a boli opísané v piatom kole ako „konštruktívne“, zatiaľ čo ďalšie stretnutie je v perspektíve, ale bez pomenovania konkrétneho dátumu. V týchto rokovaniach Spojené štáty vyzývajú na celé vzdanie sa Iránu na obohatenie uránu, ktoré Teherán odmieta a namiesto toho sa týka svojho práva na jadrové kapacity, [Viedenna.at] (https://www.vienna.at/iranischer-aussenminister-minister-minister-minister-ratomwaffen- 943838313838383838).Posledné kolo rokovaní v Ríme sa uskutočnilo na pozadí intenzívnej diskusie o obohatení iránskeho uránu. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) Irán už strojnásobil svoju výrobu vysoko obohateného uránu. Uvádza sa, že na hromadenie najmenej 80 percent je potrebná atómová bomba; Na druhej strane Irán dosiahne vo svojich výrobných zariadeniach v Natane a Fordow obohatenie až 60 percent. Tento nárast akcií uránu bol ostro odsúdený Nemeckom, Francúzskom, Veľkou Britániou a USA, pretože má značné riziká a nemá dôveryhodné civilné odôvodnenie, takže [https://www.tagesschau.de/ausland/asien/iran-rean-rean-100.html).
napätie a diplomatické úsilie
Po vývoji obohatenia uránu sa obavy v medzinárodnom spoločenstve aj v Iráne rozvíjajú. Už v marci 2025 EÚ vyjadrila „hlboko znepokojenie“ o rozšírení iránskeho jadrového programu, ktorý je podporený správou rakúskeho úradu na ochranu ústavy. Uvádza sa v ňom, že iránsky jadrový program je už „oveľa pokročilý“ a že vláda by mohla „urobiť“ nedotknuteľnou. Irán na túto správu reagoval s obvineniami z „strednej nálady“, pričom súčasne popieral zvýšenie výroby uránu a opísal správy IAEA ako „nič nové“.
Predpokladaná situácia je tiež komplikovaná geopolitickým napätím v regióne. Po odchode Spojených štátov z jadrovej dohody v roku 2015 v rámci prezidenta Trumpa Irán vyhlásil, že už nie je viazaný na dohodnuté podmienky. Odvtedy bola podľa medzinárodného hodnotenia práca na jadrových zbraniach v Iráne v plnom prúde. V napätom regionálnom kontexte Irán niekoľkokrát podporoval americkú armádu v Iraku a Sýrii, čo zvyšuje riziko regionálneho konfliktu, ako napríklad [https://www.tagesschau.de/ausland/asien/iran-atom rokovania-20.html).
Stručne povedané, možno povedať, že rokovania medzi Iránom a USA sú formované hlbokými zákopmi. Araqchi nedávno vyjadril svoje pochybnosti o tom, či je dohoda so Spojenými štátmi „bezprostredná“. Zatiaľ čo Spojené štáty nemôžu akceptovať obohatiteľnú kapacitu pre Irán, Irán vyhlásil obohatenie za „nezastaviteľné“ a požaduje, aby boli všetky sankcie odstránené. Táto uviaznutá situácia sťažuje diplomatické riešenie mimoriadne ťažké, najmä na pozadí agresívnej vojenskej politiky Iránu a pokračujúceho napätia na Blízkom východe.| Details | |
|---|---|
| Ort | Vienna, Österreich |
| Quellen | |