Iránsky minister zahraničných vecí: Jadrové zbrane sú neprijateľné – čo teraz?

Iránsky minister zahraničných vecí: Jadrové zbrane sú neprijateľné – čo teraz?

V nedávnom televíznom prejave 31. mája 2025 iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araqchi vyhlásil, že jadrové zbrane sú pre Irán „neprijateľné“. Stalo sa tak v kontexte prebiehajúcich rokovaní medzi Iránom a USA o novej jadrovej dohode, ktoré prebiehajú od apríla 2025. Tieto rozhovory sú sprostredkované Ománom a v piatom kole boli označené ako „konštruktívne“, zatiaľ je na pláne ďalšie stretnutie, hoci konkrétny dátum nebol stanovený. V týchto rokovaniach USA požadujú, aby Irán úplne opustil obohacovanie uránu, čo Teherán odmieta a namiesto toho sa odvoláva na svoje právo na jadrové kapacity na civilné použitie, uvádza [vienna.at](https://www.vienna.at/iranischer-aussenminister-atom Waffen-inakceptabel/9443138).

Posledné kolo rokovaní v Ríme sa uskutočnilo na pozadí intenzívneho sporu o obohacovanie iránskeho uránu. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Irán už strojnásobil svoju produkciu vysoko obohateného uránu. Uvádza sa, že atómová bomba vyžaduje obohatenie aspoň na 80 percent; Na druhej strane Irán dosahuje vo svojich výrobných závodoch Natans a Fordow obohatenie až o 60 percent. Tento nárast zásob uránu ostro odsúdili Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a USA, pretože podľa tagesschau.de predstavuje značné riziko a nemá žiadne dôveryhodné civilné opodstatnenie.

Napätie a diplomatické úsilie

Po vývoji v oblasti obohacovania uránu narastajú obavy v rámci medzinárodného spoločenstva aj v rámci Iránu. EÚ vyjadrila „hlboké znepokojenie“ nad rozšírením iránskeho jadrového programu už v marci 2025, čo podporuje aj správa rakúskeho Úradu na ochranu ústavy. Uvádza sa v ňom, že iránsky jadrový program už „dobre pokročil“ a mohol by urobiť vedenie štátu „nedotknuteľným“. Irán na správu reagoval obvinením z „mediálnej propagandy“, pričom poprel zvýšenie produkcie uránu a správy MAAE označil za „nič nové“.

Znepokojivú situáciu ešte viac komplikuje geopolitické napätie v regióne. Po tom, čo USA za prezidenta Trumpa odstúpili od jadrovej dohody z roku 2015, Irán vyhlásil, že sa už necíti viazaný dohodnutými podmienkami. Odvtedy sú podľa medzinárodných hodnotení práce na jadrových zbraniach v Iráne v plnom prúde. V napätom regionálnom kontexte sily podporované Iránom opakovane podnikli kroky proti americkému vojenskému personálu v Iraku a Sýrii, čím sa zvýšilo riziko regionálneho konfliktu, ako to analyzuje tagesschau.de.

Stručne povedané, rokovania medzi Iránom a USA sa vyznačujú hlbokými rozpormi. Araqchi nedávno vyjadril pochybnosti o tom, či je dohoda s USA „bezprostredná“. Zatiaľ čo USA nemôžu akceptovať kapacity na obohacovanie Iránu, Irán vyhlásil obohacovanie za „nevyjednávateľné“ a požaduje zrušenie všetkých sankcií. Táto patová situácia mimoriadne sťažuje diplomatické riešenie, najmä vzhľadom na agresívnu vojenskú politiku Iránu a pretrvávajúce napätie na Blízkom východe.