Horor, hudba a manželská kríza: Chavrierov Kalkwerk na festivale!

Horor, hudba a manželská kríza: Chavrierov Kalkwerk na festivale!

Od 5. júna 2025 bude na viedenskom festivale vidieť Séverine Chavrier so svojou inscenáciou „Kalkwerk“ Thomasa Bernharda. Táto inscenácia je veľmi dôležitá, pretože predstavuje prvú produkciu Chavrier v Rakúsku, hoci bola úspešne uvedená v Barcelone v roku 2022 pod názvom „Ils nous ont oubliés“. Chavrier vo svojej reimaginácii diela kombinuje klaustrofobický horor a psychologické mučenie s hudbou, videami a spevom vtákov. Predstavenie trvá takmer štyri hodiny a je koncipované ako hudobná báseň o rozpade manželstva.

„Kalkwerk“, ktorý vyšiel v roku 1970, je o nerovnom párovom vzťahu na izolovanom, sterilnom mieste, ktoré sa vyznačuje bielou a čiernou farebnou schémou. Hra opisuje život pána Konráda, muža, ktorý sníva o skvelej eseji o sluchu, no zlyháva vo svojej realite. Jeho manželka, hlavná hrdinka s ťažkosťami pri chôdzi, je krehká a kontext jej života vyvoláva u pána Konráda nepokoj. Tieto medziľudské napätia intenzívne skúma Chavrier, ktorý predstavuje tretiu postavu, zdravotnú sestru, aby lepšie ilustroval násilie zobrazené vo vzťahu.

Hudobné prvky a inšpirácia

Chavrierova inscenácia sa vymyká tradičnému divadelnému a je popretkávaná hudobnými prvkami. Svoju tvorbu opisuje ako „organický celok“, porovnateľný s konceptom témy a variácie v hudbe. Chavrier, inšpirovaná režisérmi ako Ingmar Bergman a Stanley Kubrick, umožňuje, aby sa samotné prostredie stalo hudbou vo svojom diele, napríklad použitím hlasov zo suterénu a sadrových panelov, ktoré fungujú ako bicie nástroje. Toto rozhranie medzi zvukom a vizuálnou reprezentáciou má priamo osloviť publikum a emocionálne ho preniesť.

Chavrier do inscenácie zakomponoval aj vety Elfriede Jelinekovej, čím vzniklo zaujímavé prepojenie dvoch významných rakúskych autorov. Táto kreatívna voľba prispieva k syntéze postavy, ktorá sa nachádza v Chavrierovej produkcii, a to riešením aspektov dohľadu a kontroly.

Osobná väzba na rakúsku literatúru

Napriek jej hlbokej príbuznosti s rakúskou literatúrou je to pre divákov v Rakúsku prvá príležitosť zažiť dielo Chavrier naživo. Vo Švajčiarsku už podnikla kroky na prilákanie mladých divákov do divadla a jej inscenácia „Aria da Capo“ kombinuje operné árie s modernými médiami, ako sú videá z mobilných telefónov. Tento inovatívny prístup naznačuje, že chce aj v budúcnosti vyzývať publikum novými formami a obsahom.

Zostáva vzrušujúce sledovať, ako viedenské publikum zareaguje na strhujúcu Chavrierovu produkciu. „Kalkwerk“ ponúka nielen psychologickú hĺbku a emocionálnu intenzitu, ale otvára aj diskurz o súčasných otázkach sledovania a ľudských vzťahov. Predstavenie sľubuje, že bude nezabudnuteľným zážitkom, ktorý núti zamyslieť sa aj nad zmyslami.

Komplexnosť Bernhardovej práce zároveň zostáva relevantná v jej význame pre sektor kultúry. Sám Bernhard bol známy tým, že zaujal kritický postoj k oceneniam a literárnemu svetu, čo je zrejmé z jeho posmrtne vydanej práce „Moje ceny“. Kým Chavrier skúma Bernhardove témy, pripomína si aj jeho ambivalentný vzťah k umeniu a kultúre.

Celkovo inscenácia „Kalkwerk“ sľubuje nielen hlboký pohľad do hlbín ľudskej psychiky, ale aj vzrušujúce skúmanie rakúskej kultúrnej identity a úlohy umenia v našej spoločnosti.