Dobrindt rokuje s Talibanom: plánujú sa deportácie do Afganistanu!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Rakúsko a Nemecko plánujú rozhovory s Talibanom o deportácii afganských zločincov, ktoré podporujú ministri vnútra.

Österreich und Deutschland planen Gespräche mit den Taliban zur Abschiebung afghanischer Straftäter, unterstützt von Innenministern.
Rakúsko a Nemecko plánujú rozhovory s Talibanom o deportácii afganských zločincov, ktoré podporujú ministri vnútra.

Dobrindt rokuje s Talibanom: plánujú sa deportácie do Afganistanu!

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt plánuje uskutočniť priame rokovania s Talibanom v Afganistane. Tieto rozhovory majú uľahčiť deportáciu afganských zločincov z Nemecka. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner tento plán podporuje a vyzýva na opätovné umožnenie deportácií do Afganistanu na úrovni EÚ. Rakúsky Spolkový úrad pre imigráciu a azyl (BFA) koncom minulého roka kontaktoval afganské úrady, aby tieto procesy podporil. Kontakty s Talibanom sa podľa Dobrindta doteraz uskutočňovali len cez tretie strany a zdôrazňuje, že trvalé riešenie je neprijateľné.

Situácia v Afganistane je napätá. Od návratu Talibanu k moci v lete 2021 sa medzinárodná pomoc dramaticky znížila. Afganistan je považovaný za jednu z najchudobnejších krajín sveta, kde sú najmä ženy silne diskriminované a majú malú šancu nájsť si prácu. Dobrindt uvádza, že žiadne deportácie do Afganistanu sa neuskutočnili, kým sa k moci nedostal Taliban; výnimkou bola repatriácia 28 zločincov v auguste 2022 s podporou Kataru. Najvyšší vodca Talibanu Hibatullah Akhundzada kontroluje bohatstvo krajiny.

rakúske a nemecké stratégie

Dobrindtove politické projekty nezahŕňajú len Afganistan. Plánuje tiež dosiahnuť dohody so sýrskou vládou o repatriácii občanov. Toto bolo prerobené po občianskej vojne za islamistických vládcov a Dobrindtova predchodkyňa Nancy Faeserová už navštívila Damask, aby viedla rozhovory s novými vládcami. Rakúsko tiež plánuje konkrétne kroky na výcvik bezpečnostných síl a realizáciu návratov a deportácií do Sýrie.

Jednou z hlavných starostí Dobrindta je zníženie ročného počtu utečencov. Súčasnú hornú hranicu 200 000 utečencov ročne kritizuje ako zastaranú. Za posledné dva roky bolo podaných okolo 600 000 žiadostí o azyl, na ktoré bolo okolo 1,2 milióna ukrajinských utečencov.

Kritika deportácií a právnej situácie

Federálna vláda je však pod tlakom. Ľudskoprávne organizácie ako Amnesty International už vyjadrili obavy, že deportácie do Afganistanu porušujú záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva. Julia Duchrow, generálna tajomníčka Amnesty International v Nemecku, opísala tieto opatrenia ako „politiku šou“ a varovala, že bezpečnostná situácia v Afganistane je kritická. Správy o mimosúdnych popravách, mučení a násilných zmiznutiach v Afganistane tieto obavy posilňujú.
Okrem toho by sa federálna vláda mohla stať komplicom Talibanu, ak deportácie skutočne vykoná.

Vzhľadom na tieto výzvy vyvstáva otázka, či plánované opatrenia prinesú riešenie alebo skutočne zhoršia existujúce problémy. Rastúce obavy o ľudské práva a bezpečnosť v Afganistane by mohli v najbližších mesiacoch ovplyvniť postup federálnej vlády.