Trump si vybral diplomaciu: Iránske rozhovory boli po útoku Izraela odvrátené!

Trump si vybral diplomaciu: Iránske rozhovory boli po útoku Izraela odvrátené!

Geopolitické napätie medzi USA a Iránom sa opäť dostalo do centra pozornosti po tom, čo USA odmietli požiadať o podporu pre plánovaný vojenský útok na iránske jadrové zariadenia. Ako oe24 Prezident Donald Trump sa údajne po dôkladnom zvážení rozhodol proti útoku. Namiesto toho sa snažil o rozhovory s Iránom a spoliehal sa na diplomaciu.

Prvé nepriame rozhovory medzi Washingtonom a Teheránom sa uskutočnili minulú sobotu v ománskom Maskate. Obe krajiny označili rozhovory za „pozitívne“ a „konštruktívne“. Táto diplomacia je obzvlášť významná, pretože k nej došlo po rokoch ľadovej doby medzi týmito dvoma národmi. Druhé kolo rokovaní je už naplánované na 19. apríla 2025, pričom iránsky minister zahraničných vecí to potvrdil pri oznámení miesta rokovaní v Maskate, ako informoval Heidelberg24 nahlásené. Už predtým sa špekulovalo o pokračovaní rozhovorov v Ríme.

Vojenské hrozby a vnútorné napätie

Trump je pod domácim politickým tlakom a presadzuje novú jadrovú dohodu s Iránom. Zatiaľ čo rokovania o možnej dohode napredujú, situácia zostáva napätá. Prezident zdôrazňuje, že Irán nesmie mať jadrové zbrane a naznačuje vojenskú akciu, ak Irán nebude spolupracovať. Trump povedal, že Irán je „veľmi blízko“ k vývoju jadrovej zbrane. Je pripravený urobiť „niečo veľmi ťažké“, aby tomu zabránil, vzbudzujúc obavy z možného konfliktu v regióne, ako napr ZDF nahlásené.

V tejto súvislosti Izrael presadil plány na útok na iránske jadrové zariadenia s cieľom oddialiť vývoj jadrových zbraní aspoň o rok. USA boli požiadané o pomoc na ochranu Izraela pred možnou iránskou odvetou. Trump však vojenskú podporu odmietol a zameral sa na diplomatické riešenia, zatiaľ čo izraelská vláda na čele s Benjaminom Netanjahuom naďalej presadzuje tvrdší prístup.

Cesta vpred

Nadchádzajúce rokovania sú kľúčové pre budúcnosť iránskeho jadrového programu a odrážajú komplexný vzťah medzi oboma krajinami. Aj keď sa zdá, že Irán je ochotný pristúpiť ku kompromisom pred rozhovormi, aby si zabezpečil svoj štatút, je jasné, že rozdielne záujmy a požiadavky oboch strán môžu sťažiť udržateľné riešenie. Prebiehajúce sankcie predstavujú veľkú záťaž pre iránske hospodárstvo a zvyšujú tlak na iránske vedenie, aby pokračovalo v efektívnych rokovaniach.

Obe strany teraz očakávajú symbolické úspechy, zatiaľ čo Trump tlačí na rýchly pokrok. Západ, najmä USA a Izrael, vnímajú Irán ako hrozbu a požadujú prísnejšie kontroly, zatiaľ čo Irán ako úhlavný nepriateľ USA je odhodlaný zachovať si svoju jadrovú kapacitu. V tejto napätej situácii zostáva Mattisovi otvorená otázka, či sú diplomatické riešenia možné aj pri hrozbe vojenskej akcie.