OSN bije na poplach: Izraelský útok na Irán ohrozuje novú vojnu!

OSN bije na poplach: Izraelský útok na Irán ohrozuje novú vojnu!

Napätie na Blízkom východe opäť stúpa, najmä po nedávnom útoku Izraela na Irán, ktorý vyvoláva obavy na medzinárodnej úrovni. Generálny tajomník OSN vyzval obe strany k maximálnej zdržanlivosti, aby sa predišlo prípadnej eskalácii. Toto prichádza v kontexte, v ktorom Saudská Arábia aj Omán dôrazne odsudzujú izraelský útok, pričom Saudská Arábia incident označila za porušenie suverenity a bezpečnosti Iránu a následne odsúdila porušenie medzinárodného práva. Omán, sprostredkovateľ americko-iránskych jadrových rokovaní, tiež označil útok za podkopanie regionálnej bezpečnosti a stability. Na nedeľu bolo naplánované šieste kolo rokovaní o iránskom jadrovom programe v Ománe, ktoré bude podľa predstaviteľa USA zatiaľ pokračovať.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyjadril znepokojenie nad vývojom v Iráne a varoval pred možnými následkami vojenského konfliktu. Načrtol, že akákoľvek vojenská akcia proti Iránu môže spustiť nielen lokálny konflikt, ale aj mnohostrannú vojnu. Rubio poznamenal, že Irán v posledných rokoch investoval značné sumy do rozšírenia svojej armády, čím sa situácia výrazne skomplikovala ako v minulosti. Napriek vojenskej prevahe USA zdôraznil nádej na mierové riešenie a poznamenal, že prezident Trump chce pracovať na tom, aby zabránil iránskemu programu jadrových zbraní. Zároveň priznal, že ukončenie rokovaní bude dlhá a náročná cesta.

Vplyv na región

Aktuálnu situáciu ďalej ovplyvňujú pretrvávajúce konflikty v pásme Gazy a agresívna vojenská politika Izraela. Hamas 7. októbra 2023 spáchal zverstvá, ktoré izraelské obyvateľstvo vnímalo ako pogrom. Tieto udalosti sa dotkli kolektívnej traumy židovského prenasledovania počas holokaustu a viedli k masívnej izraelskej vojenskej kampani zameranej na neutralizáciu Hamasu a jeho vojenských kapacít. Výsledkom bolo, že do mája 2024 bolo na palestínskej strane približne 36 000 mŕtvych a viac ako 80 000 zranených, z ktorých mnohí boli civilisti. Humanitárna situácia v regióne je katastrofálna a približne 1,7 milióna ľudí v pásme Gazy bolo vnútorne vysídlených.

Eskalácia násilia mala dopad aj za hranicami pásma Gazy. Takzvaná „Os odporu“ vedená Iránom podporuje koordinované útoky na Izrael, ktoré viedli k priamemu vojenskému konfliktu medzi Izraelom a Iránom v apríli 2024. Vývoj poukazuje na vzájomne prepojené historické a územné nároky v konflikte na Blízkom východe, ktorého korene siahajú až do konca 19. storočia. Proces riešenia konfliktu v Oslo zlyhal a seriózne rokovania o mieri sa neuskutočnili už roky.

Celkovo súčasná situácia ukazuje, že blízkovýchodný konflikt nie je len lokálnym fenoménom, ale má aj globálne dopady. Zúčastnené štáty vrátane USA a EÚ sa vyzývajú, aby zlepšili humanitárnu situáciu a zabránili ďalšej eskalácii.

Zložitosť situácie si vyžaduje diplomatické schopnosti a ochotu všetkých strán zapojiť sa do dialógu skôr, ako dôjde k ďalším obetiam. Malé noviny uvádza, že eskalácia by mohla mať hlboký vplyv na celý región. Nádej na mier zostáva aj vzhľadom na ťažké podmienky pre všetkých zúčastnených.

Viac informácií o jadrových rokovaniach a úlohách zainteresovaných štátov nájdete v článku od Daily Mirror ako aj na webovej stránke Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie, ktorá ponúka ucelený prehľad o historickom pozadí a súčasnom stave konfliktov.