Všeobecný štrajk vo východnom Jeruzaleme: Palestínčania protestujú nahlas!

Všeobecný štrajk vo východnom Jeruzaleme: Palestínčania protestujú nahlas!

Ramallah, Palästinensische Autonomiebehörde - 7. apríla 2025 sa vo východnom Jeruzaleme a na Západnom brehu, ktorý bol zameraný proti prebiehajúcej vojne, sa konal široký generál štrajk. Podnikateľské, školy a väčšina verejných správ zostali zatvorené a v Ramallah, sídlo palestínskej samosprávy, sa vyskytlo veľké zhromaždenie. Protest zorganizoval aliancia palestínskych hnutí vrátane Fatah a Hamasu, aby demonštrovala predpokladanú „genocídu a pokračujúci masaker“ Palestínčanov.

Fadi Saadi, obchodník z Betlehema, informoval o ďalekých uzávierkách obchodov. Imad Salman, majiteľ obchodu so suvenírmi v Jeruzaleme, vysvetlil, že štrajk sa konal v solidarite s rodinami v pásme Gazy. Protestovanie vyjadrilo ostrú kritiku politiky Izraelská vláda a Spojené štáty, ktoré podporujú operácie v konflikte Gazy.

Situácia v pásme Gazy

Napätie v regióne sa ďalej sprísnilo, pretože izraelská armáda obnovila vzduchové pruhy na pásme Gazy 18. marca po krátkom prímerí. Desiatky úmrtí sa teraz môžu sťažovať každý deň. Od začiatku vojny v Gaze bolo na Západnom brehu zabitých 918 Palestínčanov vrátane mnohých militantných bojovníkov. Naopak, v Izraeli bolo zabitých iba 33 ľudí.

hlbší kontext týchto protestov a súčasná kríza siaha až k eskaláciám, ktoré sa začali v októbri 2024. 31. októbra 2024 Izrael zaútočil na veľké množstvo destinácií Hizballáhu v Libanone, ktoré ďalej destabilizovali situáciu na Blízkom východe. Bolo hlásených viac ako 150 útokov a libanonské ministerstvo zdravotníctva zaregistrovalo viac ako dve desiatky obetí. Na oplátku vystrelilo na Izrael okolo 60 poschodí z Libanonu, pričom v severnom Izraeli bolo zabitých sedem ľudí. Rokovania o prímerí, do ktorého bol zapojený špeciálny vyslanca USA Amos Hochstein, sú stále v miestnosti.

Medzinárodné reakcie

Medzinárodné spoločenstvo sa čoraz viac zaujíma o humanitárnu situáciu v pásme Gazy. V rámci týchto obáv o zákazu UNRWA, ktorý je zodpovedný za viac ako 5,9 milióna Palestínčanov, rozhodol Izrael v októbri 2024. To viedlo k dôležitým obavám o humanitárnu pomoc v pásme Gazy a dokumentovlo zložitú situáciu civilného obyvateľstva.

Opakované izraelské letecké údery, vrátane nemocnice Kamal Adwan, a zabíjanie novinárov ďalej podnietilo napätie v regióne. Podľa správ viac ako 42 000 ľudí v pásme Gazy prišlo o život od prvého ohniska v októbri.

Napätá poloha odráža komplexný a hlboko zakorenený príbeh na Blízkom východe, v ktorom konflikty prebiehajú už desaťročia. Historici a analytici vidia v tomto vývoji „najtemnejší moment“ a varujú pred možnými dôsledkami ďalšieho stupňujúceho sa násilia. V súčasnej situácii sa zdá, že medzinárodné úsilie o mier skôr podnecuje nádej, než poskytuje praktické výsledky.

Demonštrácie a štrajky vo východnom Jeruzaleme a Západnom brehu nie sú len vyjadrením protestu, ale aj naliehavou výzvou pre medzinárodné spoločenstvo, aby efektívnejšie pracovalo na prímeria a humanitárnej pomoci.