Generálny štrajk vo východnom Jeruzaleme: Palestínčania hlasno protestujú!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Generálny štrajk vo východnom Jeruzaleme proti vojne: obchody a školy zatvorené. Protesty žiadajú ukončenie násilia.

Generálny štrajk vo východnom Jeruzaleme: Palestínčania hlasno protestujú!

7. apríla 2025 sa vo východnom Jeruzaleme a na Západnom brehu uskutočnil rozsiahly generálny štrajk proti prebiehajúcej vojne. Obchody, školy a väčšina verejnej správy zostali zatvorené a v Ramalláhu, sídle palestínskej samosprávy, sa konalo veľké zhromaždenie. Protest zorganizovala aliancia palestínskych hnutí vrátane Fatahu a Hamasu s cieľom demonštrovať proti údajnej "genocíde a pokračujúcej masakre" Palestínčanov.

Fadi Saadi, obchodník z Betlehema, informoval o rozšírenom zatváraní obchodov. Imad Salman, majiteľ obchodu so suvenírmi v Jeruzaleme, povedal, že štrajk bol solidárny s rodinami v pásme Gazy. Demonštranti vyjadrili ostrú kritiku politiky izraelskej vlády aj USA, ktoré podporujú operácie v konflikte v Gaze.

Situácia v pásme Gazy

Napätie v regióne naďalej eskaluje, odkedy izraelská armáda po krátkom prímerí 18. marca obnovila nálety na pásmo Gazy. V súčasnosti sú denne hlásené desiatky úmrtí. Od začiatku vojny v Gaze bolo na Západnom brehu zabitých 918 Palestínčanov vrátane mnohých militantov. Naproti tomu v Izraeli zomrelo len 33 ľudí.

Hlbší kontext týchto protestov a súčasnej krízy siaha až do eskalácií, ktoré sa začali v októbri 2024. 31. októbra 2024 Izrael zaútočil na rôzne ciele Hizballáhu v Libanone, čím ďalej destabilizoval situáciu na Blízkom východe. Bolo hlásených viac ako 150 útokov a libanonské ministerstvo zdravotníctva zaznamenalo viac ako dve desiatky obetí. Na oplátku bolo z Libanonu vypálených do Izraela približne 60 projektilov, ktoré v severnom Izraeli zabili sedem ľudí. Rokovania o prímerí, na ktorých sa podieľal aj osobitný vyslanec USA Amos Hochstein, stále prebiehajú.

Medzinárodné reakcie

Medzinárodné spoločenstvo je čoraz viac znepokojené humanitárnou situáciou v pásme Gazy. V rámci týchto obáv sa Izrael rozhodol zakázať UNRWA, ktorá je zodpovedná za viac ako 5,9 milióna Palestínčanov, v októbri 2024. To vyvolalo vážne obavy z humanitárnej pomoci v pásme Gazy a dokumentovalo to zložitú situáciu, ktorej čelí civilné obyvateľstvo.

Opakované izraelské nálety vrátane nemocnice Kamal Adwan a zabíjanie novinárov ešte viac rozdúchali napätie v regióne. Podľa správ prišlo v pásme Gazy o život od prvých prepuknutí v októbri viac ako 42 000 ľudí.

Napätá situácia odráža zložitú a hlboko zakorenenú históriu na Blízkom východe, kde konflikt prebieha už desaťročia. Historici a analytici považujú tento vývoj za „najtemnejšiu chvíľu“ a varujú pred možnými následkami ďalšej eskalácie násilia. V súčasnej situácii sa zdá, že medzinárodné úsilie o mier skôr podnieti nádej, než prinesie praktické výsledky.

Demonštrácie a štrajky vo východnom Jeruzaleme a na Západnom brehu sú nielen prejavom protestu, ale aj naliehavou výzvou pre medzinárodné spoločenstvo, aby efektívnejšie pracovalo na prímerí a humanitárnej pomoci.